Nie každý darca chce byť menovaný

Návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý už v Národnej rade SR prešiel prvým čítaním, vyvolal otázniky i v sociálnej sfére.
Marián Špacai 28.05.2024
Nie každý darca chce byť menovaný

Zákon by za istých okolností umožnil ministerstvu vnútra takéto organizácie zrušiť, ak si nesplnia záležitosti týkajúce sa výročných správ. Obmedzil by i anonymitu darcov a  mimovládkam, ktoré prijali za rok viac ako 5000 eur zo zahraničných zdrojov, by ukladal povinnosť označiť sa ako „organizácie so zahraničnou podporou“.

KATOLÍCKE NEZISKOVKY

Nové povinnosti by zasiahli aj tých, ktorí sa angažujú v sociálnej oblasti. Slovenská katolícka charita bola v roku 2023 podporená sumou viac ako 2,3 milióna eur zo zahraničia, čo predstavovalo 44 percent príspevkov od organizácií, verejných inštitúcií a súkromných spoločností.

Nezisková organizácia Depaul Slovensko, ktorá pomáha ľuďom bez domova, priemerne dostáva zo zahraničia okolo 80 000 eur ročne, asi tri percentá ich rozpočtu. „Tento rok to bude viac, lebo vďaka podpore zahraničných katolíckych nadácií môžeme zlepšiť priestory nocľahárne,“ hovorí riaditeľ Jozef Kákoš.

OTÁZKA ĎALŠÍCH KROKOV

Ak nedôjde k avizovanej úprave v texte návrhu zákona, za „organizáciu so zahraničnou podporou“ by bola označená aj nezisková organizácia Plamienok, ktorá poskytuje bezplatnú domácu paliatívnu starostlivosť nevyliečiteľne chorým deťom a ich rodinám a tiež smútkovú terapiu.

„Ak by to bola iba administratívna záležitosť, našej činnosti by sa pravdepodobne zmena zákona zásadne nedotkla. V čom ale spočíva zvýšenie našej transparentnosti pre štát, ak bude vedieť túto informáciu, mi nie je jasné,“ pýta sa Mária Jasenková, riaditeľka Plamienka.

„Politický boj a námaha pri presadzovaní zákona bez ďalšieho dopadu zverejnenia tejto informácie na činnosť neziskových organizácií v budúcnosti totiž nedáva zmysel.“ Predpokladá tak, že po schválení zákona budú nasledovať ďalšie kroky vlády vo vzťahu k neziskovkám.

ZMYSEL NÁLEPKOVANIA

Ani podľa Jozefa Kákoša z Depaul Slovensko takto navrhnutý zákon nezvýši transparentnosť v sektore, no prinesie rozdelenie. „S nálepkovaním máme ako organizácia pracujúca s ľuďmi bez domova veľa negatívnych skúseností, keďže naši klienti sa s ním neustále stretajú a mnohým práve nálepky, ktoré dostali, znemožňujú dostať sa z ulice. Zmysel nálepkovania nevidíme ani u organizácií, ktoré pomáhajú.“

Ohrozenie vníma i vo zvýšení administratívnej záťaže, znáročnení procesov súvisiacich s darcovstvom a upozorňuje na hrozbu zníženia možnosti čerpania darov zo zahraničia. „Existujú totiž zahraničné kresťanské nadácie, ktoré vyslovene nechcú byť uvádzané ako darcovia, keďže to nerobia pre vlastnú reklamu, ale s motiváciou pomáhať. Rovnako by sa to mohlo dotknúť menších darcov zo zahraničia, ktorých môže potreba uverejniť ich meno aj s adresou zneistiť natoľko, že sa rozhodnú pomôcť v inej krajine.“

Slovenská katolícka charita považuje za predčasné komentovať dôsledky pripravovanej zmeny zákona, keďže ešte nie je známa finálna podoba. „Sme však pripravení na konštruktívny dialóg s poslancami a vládou, aby sme sa uistili, že nové regulácie posilnia našu schopnosť pomáhať namiesto toho, aby nás v tom obmedzovali.“