Noví laureáti Ceny Fides et ratio

Tohtoroční laureáti si ocenenie prevzali z rúk biskupa Františka Rábeka, predsedu Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, 10. septembra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.

Odovzdávaniu cien predchádzalo slávenie Eucharistie v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa. Biskup František Rábek pri tejto príležitosti zdôraznil, že svätá omša v rámci udeľovania Ceny Fides et ratio nie je len nejakou náboženskou dekoráciou.

„Je to centrum tohto slávenia, pretože tu máme komunikáciu s tým, ktorý je Stvoriteľom a Darcom celej reality, plnej pravdy, aj Darcom nášho života a našich schopností vrátane tých vedeckých.“ Hlavný celebrant svätej omše, apoštolský nuncius Nicola Girasoli pripomenul slová sv. Jána Pavla II., že fides (viera) a ratio (rozum) sú dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde.

„Ďakujem biskupovi Františkovi Rábekovi, lebo každý rok nám týmto ocenením umožňuje vzlietnuť do výšky,“ povedal nuncius, ktorý srdečne zagratuloval obidvom oceneným osobnostiam. Veľký dar slobody Košický pomocný biskup Marek Forgáč v homílii uviedol, že ide o jednu z krásnych príležitostí, keď môžeme slúžiť svätú omšu za vedcov reprezentujúcich našu krajinu.

„Len nedávno sme dostali dar nového blahoslaveného Janka Havlíka, ktorý túžil študovať teológiu a kráčať za hlasom svojho povolania. Ale pre neprajnosť vtedajšej doby už ako mladý dozrel na obetovanie vlastného života,“ uviedol biskup Forgáč.

„Dnes máme slobodu: môžeme sa rozvíjať, študovať, akademicky pracovať, realizovať rôzne projekty a zároveň vyznávať svoju vieru. Je to veľký dar. I preto prosíme za všetkých, ktorí sa angažujú na akademickom poli, aby naďalej rozvíjali dar svojej viery. Viera a rozum si neodporujú, ale navzájom sa dopĺňajú - ako to opakovane pripomenul svätý Ján Pavol II. vo svojej encyklike Fides et ratio ešte v roku 1998. A my to opakovane pripomíname - aj pri udeľovaní cien s rovnomenným názvom.“

Biskup Forgáč v homílii položil aj tieto zásadné otázky: „Prečo je viera taká nevyhnutná pre odborný, profesionálny, vedecký prístup k tomuto svetu a životu? Prečo je viera nielen nejakým doplnkom, nielen nejakou pridanou hodnotou, nielen nejakou nadstavbou, ale je principiálnym elementom vedeckého bádania a každého ľudského skúmania? A prečo viera potrebuje vedu?“

Slávnostný kazateľ pokračoval vysvetlením: „Pápež Ján Pavol II., autor encykliky Fides et ratio, keď sa v roku 1993 pri jednej príležitosti stretol so skupinou odborníkov, psychológov a psychiatrov, povedal tieto slová: Vaša práca kvôli jej samotnej prirodzenosti vás privádza na hranicu samotného tajomstva človeka. Toto tajomstvo nás núti sústrediť sa na komplikované schopnosti ľudskej mysle a ľudského srdca a vnímať obavy človeka, ktoré poukazujú na zmysel ľudského života. Toto sú oblasti ľudského života nanajvýš dôležité pre Cirkev a vyžadujú si urgentnú potrebu konštruktívneho dialógu medzi vedou a náboženstvom s cieľom čo najviac osvetliť tajomstvo človeka v jeho plnosti.“ Podľa slov biskupa Forgáča viera nás učí pokore.

„Viera vo vedeckom prostredí nás učí chrániť sa sebeckosti, nebezpečného narcizmu a vedeckého imperializmu. Viera nás učí pokore, s ktorou sa skláňame pred tajomstvom, ktoré presahuje človeka.“ Dôležitosť blízkosti Biskup Forgáč zároveň upozornil na to, čo je pre ľudskú vzájomnosť najdôležitejšie.

„Ako vraví jeden filozof, veda a technika dokázali prekonať veľké vzdialenosti, ale nevytvorili blízkosť. Áno, prostredníctvom výdobytkov tejto modernej doby máme neskutočné možnosti komunikácie na prekonávanie vzdialeností. Napriek tomu je problém samoty čoraz vypuklejší. Ľudia sa napriek dostupným komunikačným možnostiam často cítia sami. Ale viera je tá, ktorá ponúka blízkosť. Je to blízkosť k Bohu a blízkosť k ľuďom.“

V závere homílie biskup Forgáč vyzval prítomných poďakovať. „Ďakujme Bohu za dar každého vedca, ktorý preniknutý Božím zjavením s nadšením pracuje pre dobro ľudstva a snaží sa nielen o odbornosť, ale aj o blízkosť. Ďakujme za každého človeka, ktorý vo vernosti svojmu povolaniu rozvíja dar svojej viery, a tak napĺňa slová apoštola Jána, že všetci sme jedno v Kristovi.“

Aj biskup František Rábek vyzdvihol blízkosť. „Otec biskup Marek podčiarkol dôležitosť blízkosti, ktorá sa nedá ani naordinovať ani umelo vytvoriť, ale ktorá je jedným z veľkých Božích darov. Preto vytvorme blízkosť ako ľudia, ako bratia a sestry, ktorí sú si blízki aj vo vedeckej oblasti. Túto blízkosť šírme do celej našej vlasti.“

Noví laureáti Jozef Sopko sa narodil v roku 1945 v Košiciach. Počas dospievania miništroval pri tajných omšiach v období, keď kňazi nemali štátny súhlas na verejné pôsobenie. Po emigrácii do Švajčiarska sa venoval štúdiu medicíny, čo ho priviedlo k významným úspechom v oblasti otorinolaryngológie a foniatrie. V roku 1972 získal titul doktor medicíny na Univerzite v Bazileji, kde sa neskôr stal profesorom.

Založil Foniatrické oddelenie v kantonálnej nemocnici v Aarau a prispel k rozvoju tejto špecializácie vo Švajčiarsku aj na Slovensku. Dlhodobo sa angažuje v Slovenskej katolíckej misii vo Švajčiarsku, kde pôsobí ako neodmysliteľná duchovná a organizačná podpora. Dorota Pospíšilová, narodená v roku 1930 v Bratislave, je najúspešnejšou i najvýznamnejšou slovenskou šľachtiteľkou viniča.

Okrem toho je autorkou odbornej a vedeckej literatúry, ktorá je vysoko cenená aj za hranicami Slovenska. Rovnako ako víno z 24 uznaných odrôd viniča, ktoré vyšľachtila. Podľa slov Doroty Pospíšilovej si táto profesia vyžaduje veľa pokory, pretože šľachtiteľ nevidí hneď výsledok svojej práce.

„Treba čakať dosť dlhú dobu, sedem až desať rokov, kým vinič príde do plodnosti.“ Medzi najznámejšie odrody, ktoré vyšľachtila, patria Devín, Dunaj, Hron, Rudava či Váh. To najcennejšie a prvoradé v jej živote je však viera v Boha.

„Človek nemôže svoju vieru iba proklamovať, musí ju žiť. O to sa usilujem, ako môžem. Či to je dobré, dostačujúce alebo nedostačujúce, to nechávam na posúdenie Pánu Bohu,“ vysvetľuje Dorota Pospíšilová.

„Vinič je nepredstaviteľná plodina, ktorú Pán Boh využil dokonca až tak, že sa do finálneho produktu tejto plodiny vteľuje a že sa to deje denne na celom svete.“