Objavme nanovo krásu Kristovho posolstva

Drahí bratia a sestry, Kristus vstal! Kristus žije! Christos voskrese!

Takýmito a podobnými pozdravmi sa na Veľkú noc zdravia kresťania rozličných národov a národností, rítov a rôznych denominácií. Je to prejav radosti z víťazstva Ježiša Krista nad smrťou a znak novej nádeje. Nádeje, s ktorou obzvlášť v čase pandémie ochorenia COVID-19 hľadíme na zmŕtvychvstalého Krista.

Veď pre naše spojenie s Kristom všetci sme povolaní k životu. „Ak sme s Kristom zomreli, s ním budeme aj žiť!“

Tajomstvo dnešného sviatku má podstatný význam pre život každého kresťana. Máme pred sebou istý cieľ života a jasný smer nášho snaženia. Máme pevný bod, z ktorého sa pozeráme na skutočnosť sveta a života, zo zorného uhla večnosti a spásy.

My, ktorí sme uverili Písmu, nemali by sme mať žiaden problém s dokazovaním Kristovho zmŕtvychvstania. Máme však problém s vytrvalosťou v živote viery a s presvedčivosťou nášho svedectva.

Komu sa Kristus zjavuje

Vo Svätom písme sa stretávame s veľkonočnými postavami, ktoré po tom, ako sa stretli so Zmŕtvychvstalým, nemohli o tom mlčať, nenechali si túto skutočnosť len v skrytosti srdca. Všade vydávali svedectvo a ich svedectvo bolo presvedčivé. Ich spoločenstvo sa úplne zmenilo a úžasne vzrastalo.

Čím to je, že my máme problém s vydávaním svedectva, ktoré by svet prijal? Ako to, že naše spoločenstvo nevzrastá? Možno je to preto, že sme ešte intenzívnejšie neprežili stretnutie so živým Kristom. Možno toto stretnutie stále iba hľadáme.

Pozrime sa, kto sa stretol s Kristom podľa svedectva Písma:

– Mária Magdaléna plná bolesti plače pri Ježišovom hrobe, pretože ho miluje.

– Ženy, ktoré sa ponáhľajú pomazať mŕtve telo, pretože to nestihli pri pohrebe. Ponáhľajú sa urobiť dobrý skutok.

– Emauzskí učeníci – sú plní bolesti a sklamania, ale keď sa k nim pripája Kristus ako neznámy pútnik, otvárajú mu svoje srdcia. Počúvajú ho, keď im vysvetľuje Písma. Keď ho pri lámaní chleba spoznávajú, nenechávajú si to pre seba. Podobne ako ženy, aj oni utekajú s radostnou správou k apoštolom a tí ju v spoločenstve s inými prijímajú.

Kristus sa teda zjavuje tým, ktorí ho milujú, ktorí konajú dobro druhým, ktorí sú zhromaždení v jeho mene v spoločenstve živej Cirkvi vydávajúcej svedectvo o Zmŕtvychvstalom.

A toto je rada aj pre nás, ak sa chceme stretnúť s Kristom. Na radostné stretnutie s Kristom nestačí len hľadať dôkazy o jeho vzkriesení.

Peter a Ján, ktorým tieto zvesti pripadali ako „babské reči“, utekali k hrobu, aby sa presvedčili, ale Ježiša nevideli. Presne opísali, kde ležali plachty. Všimli si každý detail.

Ale hľadať Ježiša nie je to isté, ako hľadať iba dôkazy pre svoju vieru. On sám nás presviedča o tom, že stretnutie s ním nie je priamoúmerné s našimi intelektuálnymi, fyzickými, dokonca ani morálnymi schopnosťami, ale je to jeho dar lásky k nám.

„Deti, nemáte tu niečo na jedenie? ... Hoďte sieť na druhú stranu“ – a v sieti uviazlo 153 rýb. „Tomáš, vlož ruku do môjho boku...!“ A hneď dodá: „Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili!“

Aj v prvotnej Cirkvi mali problémy. Boli prenasledovaní i kruto vraždení. Boli obviňovaní, upodozrievaní, nesmeli hovoriť v Ježišovom mene, aby sa nediali zázraky. Považovali však za nemožné viac poslúchať ľudí než Boha. Nemohli mlčať o tom, čo videli a počuli.

Kto uverí v Krista, ten sa rozbehne za ním, aby sa ho zmocnil, a všetky lákadlá sveta začne považovať za bezcenný brak. Niežeby opovrhoval svetom, ale preto, že spoznal oveľa cennejšiu hodnotu. Pravú perlu.

Cesta k osobnému stretnutiu so živým Kristom

Francúzsky spisovateľ André Frossard napísal knihu Boh existuje, ja som ho stretol, v ktorej opisuje svoje osobné stretnutie s Kristom.

Viezol sa autom s priateľom Vilhelmínom a ten ho požiadal, aby zastavil. Prechádzali okolo Kostola ustavičnej poklony Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Frossard ho po chvíli nasleduje, až mu pohľad utkvel na monštrancii na oltári.

V knihe opisuje tento moment ako chvíľu, keď sa kométa blúdiaca vo vesmíre dostáva na jej určenú kozmickú dráhu okolo Slnka.

Bratia a sestry, obzvlášť v dnešných časoch pandémie je potrebné nanovo sa obrátiť na Krista a nájsť v ňom pevný oporný bod pre budúcnosť spoločnosti, kultúru, výchovu i všetky oblasti spoločenského života.

On má byť centrom nášho života. On je pevnou a neochvejnou skalou, ktorá prevyšuje akékoľvek ľudské sily, kde môžeme v pochmúrnych časoch nájsť zmysel svojho života a žiť život hodný človeka stvoreného na Boží obraz a dosiahnuť v ňom raz život večný.

Bratia a sestry, i táto Veľká noc nám ponúka oveľa viac než iba aleluja. Ukazuje nám cestu k osobnému stretnutiu so živým Kristom! Dáva nám jasnú orientáciu, vzpruhu a nádej na našej kozmickej dráhe v jeho blízkosti.

Veľkonočné sviatky sú také bohaté, že to všetko, čo nám ponúkajú, nie je možné prijať za jeden deň. Pokúsme sa preto – nakoľko to bude možné – prežiť celé Veľkonočné obdobie v tomto duchu.

Azda potom poznáme dokonalejšie opravdivú radosť z plodov Kristovho vzkriesenia. Objavme nanovo krásu Kristovho posolstva, vieru, a tak našu kresťanskú identitu – nájdime pravú perlu.