Odslúžili svätú omšu za Miroslava Cipára

„Pane, nepýtame sa, prečo si nám ho vzal. Ďakujeme, že si nám ho dal“ – čítame na obrázku s motívom Božského Srdca, ktoré nakreslil v roku 2021 Miroslav Cipár. Tieto dve vety vyriekla Margaret Roperová, dcéra Tomáša Mora.

Dokonale však pasujú aj k odkazu, životu a dielu Miroslava Cipára (8. januára 1935 – 8. novembra 2021). Rovnako dobre pasovala cipárovská čiara na zobrazenie svätých Cyrila a Metoda.

„Ak si dnes pripomíname svätých Cyrila a Metoda, rád by som pripomenul diela, ktoré Miroslav Cipár vytvoril v súvislosti s našimi vierozvestami. Vyhotovil grafické listy inšpirované Proglasom, ilustroval starobylú biografiu Život Konštantína a Život Metoda a napokon ešte minulý rok namaľoval ich obraz, ktorý bol darom pre pápeža Františka počas jeho návštevy na Slovensku,“ vyzdvihol Ivan Šulík.

„V poslednom roku svojho života urobil ešte aj nádherné vitráže pre Kaplnku sv. Gorazda v kňazskom seminári v Nitre, znázorňujúce nielen sv. Cyrila a Metoda, ale aj sv. Gorazda, Andreja Svorada a Beňadika i sv. Imricha.“

Na svätej omši sa zúčastnila aj manželka zosnulého Miroslava Cipára Vilma s deťmi. Snímka: Zuzana Artimová

Tajomstvo smrti a nádej

Ivan Šulík prítomných vyzval, že zádušná svätá omša je pre každého z nás príležitosťou, aby sme sa zastavili a zamysleli nad skutočne podstatnými vecami života; aby sme premýšľali aj nad tajomstvom smrti.

„Dnešný svet je mnohovravný, táravý, ba často aj arogantný, všeličo kritizuje, nič mu nie je posvätné, z takmer všetkého sa posmieva. Ale keď niekto zomrie, všetci zmĺknu a bezradne krčia plecami. A práve keď svet mlčí a nevie si rady, keď svet končí, prichádza Cirkev s posolstvom nádeje.

Nádeje, ktorá nám hovorí, že život má svoj cieľ,“ upozornil hlavný celebrant a dodal: „Cirkev otvára ústa, kde ostatní krčia plecami, vypúšťajú z úst frázy, ktorým sami neveria. Oznamuje ľuďom, že smrť spravodlivého človeka nie je nešťastím, ale bránou k večnému životu, kde niet podlosti ani trápenia.“

Čítaním Božieho slova a spoločnej modlitby veriacich si Miroslava Cipára uctili Štefan Bučko, Martina Grochálová a Gabriela Némethová. Snímka: Zuzana Artimová

Prúdilo cez neho svetlo i dobro

Na margo slávenia svätej omše v Dóme sv. Martina Ivan Šulík pripomenul výnimočnú osobnostnú črtu Miroslava Cipára.

„V prostredí tejto krásnej gotickej katedrály, ktorej hlas zvonov Miro tak rád každú nedeľu napoludnie v slovenskom rozhlase počúval, mi schádza na myseľ príbeh o šesťročnom chlapcovi, ktorý prišiel so svojou mamou do tmavého gotického chrámu. Bola v ňom vitráž znázorňujúca práve svätého Martina. Chlapca neskutočne očarila. Predovšetkým lúče slnka, ktoré cez vitráž prenikali do šera kostola. Krátko po tomto zážitku, ktorý na dieťa hlboko zapôsobil, sa učiteľ na náboženstve spýtal detí, kto je to vlastne svätec; kto je to svätý človek. Chlapec bez zaváhania odvetil: Ja to viem, ja som ho videl. Svätec je človek, cez ktorého svieti slnko,“ vyrozprával príbeh Ivan Šulík a zdôraznil: „Myslím, že aj Miro bol človek, cez ktorého svietilo slnko. Bol človekom, ktorý vytváral okná, aby cez ne prúdilo svetlo: svetlo dobra, múdrosti, lásky i Božej milosti dopadajúce na svet a ľudí v ňom. Nielen vďaka nádherným dielam, ktorými skrášľoval tento svet, ale aj vďaka celému svojmu naplnenému, zakotvenému a integrovanému životu. Bol ako strom, o ktorý sa mnohí opierali, pri ktorom nachádzali odpočinok, ale aj z neho zbierali bohatú úrodu. Bol tichý, skromný, pracovitý a nesmierne ľudský. O svojej viere veľa nehovoril, svedčil o nej životom. Nebol to človek prvého plánu, on v prvom rade premýšľal. A myslím si, že práve jeho uvažovanie bolo ešte dôležitejšie ako samotná tvorba. Neuspokojil sa s prvým návrhom, neprijal prvú myšlienku. V tom sa radikálne líšil od povrchného a zjednodušeného, zdigitalizovaného sveta. Za jeho dielom, aj dielom života, bolo poctivé premýšľanie, poctivá práca.“

Miroslav Cipár bol poctivý v premýšľaní i v práci. Snímka: Zuzana Artimová

Rovnaká šanca

Riaditeľ SSV sa v homílii podelil aj o jeden zo svojich osobných zážitkov s tvorbou Miroslava Cipára.

„Po mnohých vzácnych dielach, ktoré Miroslav Cipár vytvoril, som ho minulý rok v lete poprosil, či by príležitostne nenamaľoval Poslednú večeru, lebo som bol zvedavý na jeho interpretáciu. Urobil to obratom a tak po cipárovsky. Všetci apoštoli vrátane Judáša mali na obraze svätožiaru, všetci mali v tej chvíli, na začiatku večere, rovnakú šancu. A práve takto – bez predsudkov – Miro vnímal a prijímal iných ľudí.“

Manželka Miroslava Cipára Vilma neskôr Ivanovi Šulíkovi prezradila, že Posledná večera bola posledné dielo, ktoré majster dokončil.

Po svätej omši sa v Mozartovom dome uskutočnilo spomienkové podujatie na Miroslava Cipára, na ktorom vystúpil aj džezový spevák Peter Lipa.