Odsudzujeme akúkoľvek neznášanlivosť

Tragédia na Zámockej ulici v Bratislave vyvolala búrlivé reakcie v celej spoločnosti. Páchateľ dvojnásobnej vraždy, ktorá sa stala 12. októbra, neskôr namieril zbraň aj proti sebe a spáchal samovraždu.
Katolícke noviny 25.10.2022
Odsudzujeme akúkoľvek neznášanlivosť

Na mieste dvojnásobnej vraždy na Zámockej ulici v Bratislave sa vytvorilo pietne miesto. Snímka: Erika Litváková

Prvé informácie hovorili o rasovo motivovanom útoku a nenávisti k menšinám a politikom. Z listu na rozlúčku, ktorý páchateľ dvojnásobnej vraždy zanechal, vyplýva i antisemitizmus.

Na tieto skutočnosti reagovali v spoločnom komuniké predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v  SR Richard Duda: „Spoločne sme sa zhodli na tom, že u nás doma na Slovensku nechceme žiť v atmosfére strachu a neistoty. Túžime po radosti a živote a nie beznádeji. Sme presvedčení, že k  zdravej spoločnosti môžu napomôcť zdravé rodinné vzťahy. Vyzývame kompetentných, aby dávali pozor na to, čo a ako hovoria verejne či v online priestore. Ešte raz, rozhodne a spoločne chceme vysloviť, že je nám cudzí akýkoľvek prejav rasovej, náboženskej i sexuálnej neznášanlivosti.“

TERORISTICKÝ ÚTOK

Orgány činné v trestnom konaní kvalifikovali skutok ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, „keďže z doteraz zabezpečených dôkazov je zrejmé, že stíhaný skutok vykazuje všetky zákonné znaky tohto trestného činu.  Úrad špeciálnej prokuratúry v tejto súvislosti pripomína, že jedna z foriem účasti na terorizme je verejné schvaľovanie teroristického útoku“ – uviedol v stanovisku Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR.

Prípad vyvoláva mnohé otázky. Čo mohlo byť príčinou konania 19-ročného mladíka? „Z dôvodu, že chlapec nežije, sa nikdy nedozvieme, či išlo o skratové konanie, alebo to plánoval dlhodobo. Nevieme, či netrpel nejakou psychickou poruchou. Čin je v každom prípade odsúdeniahodný, zasiahol nielen príbuzných a blízkych, ale celú našu spoločnosť,“ vysvetľuje psychologička Zuzana Matejčíková Šareková, riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Námestove.

Páchateľ bol študentom školy pre mimoriadne nadané deti. Vzdelanie a dobro však v človeku nemusia rásť spoločne. Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave v tejto súvislosti zdôrazňuje: „Tragédia tohto typu otrasie každým človekom. A tiež rozbíja niektoré schémy, ktoré sociológovia zvyknú používať, keď objasňujú spoločenské dianie. Konkrétne tú, že s výškou vzdelania rastie náklonnosť k dobru. Naznačujeme, že vzdelanie pomáha prekonávať stereotypy, zvažovať dôsledky určitej myšlienky či konania. Tvrdíme, že rôzne nenávistné výklady sveta, podľa ktorých svet možno zlepšiť jeho ,očistením‘ od určitých kategórií ľudí, priťahujú skôr ľudí z neistých životných podmienok, ktorí prežívajú odvrhnutie spoločnosťou, ktorá im nedáva životné šance.“

TREBA ZACHOVAŤ POKOJ

Bezprecedentná tragédia hneď vyvolala odozvu v celej spoločnosti. Na otázku, čo treba robiť pre zachovanie pokoja, politický analytik Ján Baránek hovorí: „Najmä si myslím, že by túto situáciu nemali vyostrovať politici. Toto bol čin jedného tínedžera, ktorý určite nebol pri zmysloch, keď to robil. On nakoniec zastrelil aj sám seba. Jeho psychický stav, v ktorom sa nachádzal, by mali vyhodnocovať forenzní psychológovia, psychoanalytici a psychiatri, a nie politici.“

V tejto chvíli je predčasné označiť, kto zlyhal a kto mohol zabrániť páchateľovi vo vykonaní skutku. Ako predchádzať tomu, aby sa nič podobné už neopakovalo?

„V tomto kontexte by som rada apelovala na nás všetkých, aby sme boli vnímaví voči druhým, voči prejavom ich správania, v prípade potreby naň upozornili, ponúkli pomoc,“ vyzýva Zuzana Matejčíková Šareková.

Sociologička Zuzana Kusá vidí priestor v školskom prostredí: „Žiaľ, aj keď z pohľadu sociológa by v záujme stability spoločnosti škola mala plniť aj výchovnú funkciu a viesť deti k vzájomnej družnosti, ohľaduplnosti a takému správaniu, aby sa nik necítil ponížený a odtrhnutý, nie je to tak. Pestovať priateľské vzťahy a nedovoľovať vzájomné ponižovanie a výsmech ako keby nebolo úlohou školy. Dva roky zdravotne-preventívnej systémovej izolácie detí len prehĺbili ťažkosti mladých ľudí, ktorí trpia nedostatkom prijatia a uznania. Netušíme, koľkí takto vo virtuálnom svete našli útočisko a ospravedlnenie pre hnev voči našej ľahostajnosti.“