On je náš Spasiteľ, Kristus, Pán

Toto všetko má však pôvod v tej najlepšej a najdôležitejšej správe, ktorá zaznela v tú noc betlehemským pastierom: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ – a pokračovala na adresu všetkých obyvateľov našej planéty: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Aktuálnosť vianočného posolstva
Čo sa to vlastne na tie prvé Vianoce stalo? Prečo má narodenie práve tohto chudobného dieťaťa taký význam? To vyplýva z toho, kým toto dieťa je.

Boží posol o ňom povedal, že je „Spasiteľ, Kristus, Pán“. „Spasiteľ“ znamená, že je Bohom poslaný záchranca človeka a ľudstva. Názov „Kristus“ je z gréckeho výrazu, ktorý znamená pomazaný, čiže naplnený Božím Duchom. Pod vedením tohto Ducha a s jeho mocou má uskutočniť dielo spásy.

A napokon „Pán“ nie je zdvorilostné oslovenie niekoho – slovo „Kyrios“ (Pán) používal grécky text Starého zákona na označenie samého Boha. Teda to dieťa v jasličkách je sám Boh!

Podstata Vianoc je v tom, že Slovo, skrze ktoré Boh stvoril a udržiava celý vesmír, sa v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste narodilo ako ľudské dieťa, stalo sa človekom na našu záchranu.

Ponuka priateľského rozhovoru
Stáva sa, že nejaký vládca pošle do cudzej krajiny svojho diplomata, aby nadviazal priateľské vzťahy. Úlohou takéhoto posla je pretlmočiť do reči a kultúry daného národa posolstvo a úmysel svojho vládcu.

Večný Boží Syn sa stáva človekom, aby nám svojím ľudským životom, našou rečou, osvojením si našej kultúry sprostredkoval to, čo nám chce povedať Boh pre naše dobro, získať nás pre priateľský vzťah s Bohom.

Keďže Ježiš je vteleným Božím Slovom, tak hovorí celou svojou bytosťou, nielen slovami, ale aj tým, čo robí a čo prežíva. Aj tým, že sa narodil ako malé dieťa v chudobe a na okraji spoločnosti. Kto je ochotný pozerať sa na neho s vierou, tomu toto Dieťa povie bez slov dôležité veci.

Skúsme sa pred jasličkami zamyslieť nad tým, čo hovorí nám a ako by mala vyzerať naša odpoveď na jeho posolstvo.

Živé slovo
Veľmi dôležití sú pre nás tí, čo mali možnosť byť v priamom a osobnom kontakte s osobou Ježiša Krista. Jedným z nich bol aj apoštol Ján. Jeden svoj list uvádza takto: „Čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. – Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám“ (1 Jn 1, 1 – 2).

Títo priami svedkovia, ako bola Ježišova matka, betlehemskí pastieri, neskôr mnohí Ježišovi nasledovníci a najmä apoštoli, sprostredkovávali svojim poslucháčom slová a činy toho Slova.

Aby sa Ježišovo posolstvo zachovalo neporušené, niektorí apoštoli a ich spolupracovníci ho zachytili v písomnej podobe a dali tieto texty na používanie spoločenstvám veriacich, Cirkvi. Tieto písomné svedectvá o Ježišovi Kristovi Cirkev starostlivo uchovávala a hlavne sa ich čítanie stalo súčasťou bohoslužby kresťanov.

Podstata Vianoc je v tom, že Slovo, skrze ktoré Boh stvoril a udržiava celý vesmír, sa v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste narodilo ako ľudské dieťa, stalo sa človekom na našu záchranu.

Predstavme si, čo sa vtedy deje: bohoslužobné zhromaždenie veriacich v Krista je akoby prístrojom, ktorý umožňuje Kristovu živú prítomnosť. On povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

V prípade bohoslužobného zhromaždenia ide o veriacich a pokrstených ľudí, ktorí chcú svojím duchovným zrakom vidieť Krista, jeho skutky, život; chcú počúvať jeho slovo, učenie, jeho pravdu a vďaka jeho duchovnej, ale skutočnej prítomnosti čítanie textov už nie je len počúvaním nejakých dávnych historiek, lež Kristus sa v týchto slovách a činoch stáva prítomným, oslovuje nás, pôsobí na nás svojou láskou,  vyžarujúcou z jeho slov a skutkov, ktoré uskutočnil pre nás, na našu záchranu.

Takto sa jeho slovo stáva živým, pozýva nás k dialógu a k osobnej odpovedi. Ba viac, ak tomuto spoločenstvu predsedá kňaz, ktorý je na základe svätenia nositeľom Kristom danej duchovnej moci, že môže konať v jeho mene, stáva sa on sám prítomným v chlebe, premenenom mocou jeho slov na jeho telo a v kalichu je po premenení jeho krv.

„Poďme do Betlehema...“
... povedali si pastieri, keď im anjel oznámil, čo sa tam stalo. Keď ta prišli, našli to, čo im bolo povedané v posolstve: dieťa v jasliach, Máriu a Jozefa. S radosťou mu prejavili svoju poklonu, lebo na základe posolstva vedeli, kým je toto Dieťa.

Ak sme si aj my aspoň trochu uvedomili nielen to, čo sa stalo v Betleheme, ale aj to, čo sa deje pri každej bohoslužbe, pri každej svätej omši, nemali by sme urobiť všetko možné, aby sme sa s radostnou vierou zúčastňovali na zhromaždení Cirkvi najmä každú nedeľu a sviatok?

S vierou vnímajme Krista v jeho slove, odpovedajme mu svojím životom, prejavme mu poklonu ako Bohu a prijmime ho ako duchovný pokrm do čistého srdca.

Potom je nádej, že postupne sa budeme na svojom živote presviedčať o tom, že sú pravdivé slová, ktoré o ňom povedal pastierom anjel, že on je naozaj náš „Spasiteľ, Kristus Pán“.

Radostné a požehnané vianočné sviatky Vám zo srdca želá a v modlitbe vyprosuje

František Rábek (70) biskup, ordinár Ordinariátu OS a OZ SR