Oslavovať Boha je najvznešenejšia činnosť

„Ako som počul, tak podujatie sa venovalo našej viere,“ začal homíliu biskup Andrej Imrich.

„Skutočnosť, že jestvuje Boh, svojím rozumom môžeme tušiť a môžeme mať o Bohu aj hmlisté predstavy.

Boh však chcel, aby sme ho poznali zreteľne, preto sa nám zjavil.

Chcel, aby sme poznali aj jeho plán našej spásy, preto jeho zjavenie je bohaté.

Zjavil sa nám predovšetkým prostredníctvom Abraháma, Mojžiša a prorokov.

A svoje zjavenie zavŕšil vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi.

Kristus nám nielen zreteľne zjavil Boha, ale potvrdil aj zjavenie získané prostredníctvom spomínaných prorokov, keď ich pri svojich rečiach citoval, a keď svojím životom naplnil to, čo oni predpovedali.

Uveriť svedectvu Ježiša Krista znamená nadobudnúť poznanie Boha a nadobudnúť poznanie zmyslu Božieho stvorenstva.

Toto je poznanie z viery.

Ide o vieru nadprirodzenú.

Veríme v pravdy, ktoré sú Bohom zjavené, veríme samému Bohu.

Touto vierou poznávame najvyššie Dobro – Pána Boha, preto ide o najcennejšie poznanie.

Touto vierou poznávame hodnoty, ktorých poznanie nám nedokáže sprostredkovať veda.

Iba touto nadprirodzenou vierou sa Bohu klaniame.

Z tejto viery vyrastá naša nádej a v nej korení aj naša láska k Bohu. To som spomenul nadprirodzenú vieru.“

Biskup Imrich v homílii hovoril aj o prirodzenej viere.

„Poznáme aj prirodzenú vieru.

Je to vtedy, keď veríme učiteľovi zemepisu, že jestvuje Nový Zéland.

My sme ho nevideli ani nemáme možnosť tam cestovať.

Ale tí, čo na Novom Zélande boli, nám o ňom vydávajú svedectvo.

Veriť informáciám, ktoré nám poskytujú ľudia z toho, čo v prírode skúsili, to je prirodzená viera.

Ale táto prirodzená viera nestačí pre našu spásu.

My potrebujeme pre spásu uveriť Bohom zjavenej pravde, teda mať nadprirodzenú vieru.

Na Levočskú horu prídu sem-tam aj novinári, ktorí kladú veriacim otázky: Aký úžitok máte z toho, že sa modlíte, že chodíte na púte?

Ľudia hovoria, že im to pomáha znášať životné ťažkosti, vyprosujú si dar zdravia, ochranu rodiny a podobne.

Keď sa tak nad tým človek zamyslí, zisťuje, že sa vyprosujú poväčšine pozemské dobrá.

To nie je chyba, lebo aj pozemský život a jeho dobrá sú Božím darom, ale sú darom pominuteľným.

Viera nám poskytuje možnosť poznať Boha a klaňať sa mu – to je to najcennejšie, čo nám umožňuje viera.

Bez viery sa nedá Boha ani milovať, ani ho oslavovať, ani mu ďakovať.

A toto všetko je predsa poklona, ktorú vyžaduje prvý Boží príkaz.

Toto je hlavný a najdôležitejší úžitok z viery – že môžeme poznať a dobrovoľne a s radosťou oslavovať Boha.

Viera nám poskytuje tiež ďalšie možnosti vyprosovať si od Pána aj pozemské dobrá.

Svet akceptuje vieru veriacich len vtedy, ak prináša pozemský úžitok.

Aj novinári tak stavajú otázky, že tlačia veriacich, aby ukázali, aký úžitok má ich zbožnosť pre tunajšie dobro.“

Biskup Imrcich pripomenul, že „niektorí neveriaci potom povedia: toto pozemské dobro vieme dosiahnuť aj bez viery“.

„A je to tak – aj neveriaci vedia konať dobro a budovať spoločné dobro.

A my veriaci často konáme veľa zlého.

Treba mať na zreteli, že ten, kto robí dobro, ale Boha vedome a zlomyseľne odmieta, nemôže ho osláviť.

Jeho dobro má význam len pre pozemský život.

Jeho konanie dobra môže mať význam pre večnosť len vtedy, ak ho pripravuje na prijatie viery.

Iba viera nám dáva možnosť poznať Boha a vedome, dobrovoľne, ochotne i radostne ho oslavovať.

Oslavovať Boha – to je tá najvznešenejšia činnosť.“

-ART-