Otec je pôvodca všetkého

Najsvätejšiu Trojicu tvoria tri božské osoby – Otec, Syn a Duch Svätý.

Zmienka o Trojici sa implicitne objavuje v mnohých biblických požehnaniach, pokynoch a výrokoch: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19).

Výraz „Trojica“ (po grécky trias) prvý raz použil Teofil z Antiochie okolo roku 180.

Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch božských osobách – tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery.

Cirkevní Otcovia 3. a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu trojjediného Boha, napísali učené traktáty (napríklad svätý Augustín je autorom diela De Trinitate).

Prvý nicejský ekumenický koncil v roku 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko-carihradského vyznania viery.

Votívne sväté omše na úctu Najsvätejšej Trojice sú známe z 8. a 9. storočia.

V tomto období bol už všeobecne rozšírený zvyk ukončiť odriekanie alebo spievanie žalmov chválospevom k Najsvätejšej Trojici: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému...“

V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup Tomáš Becket (1118 - 1170).

V roku 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára.

Úsilie bolo zavŕšené úspechom.

V roku 1334 pápež Ján XXII. (1316 - 1334) súhlasil, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turícach.

Zjavená pravda o Najsvätejšej Trojici bola hneď od začiatku v základoch živej viery Cirkvi najmä prostredníctvom krstu.

Trojica je jedna, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: „Trojicu jednej podstaty.“

Zdroj: Katechizmus Katolíckej cirkvi, Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1998; František Vnuk: Príručný slovník kresťanstva, Smaragd, Bratislava 2003

Prvé vešpery

Hymnus

Nesmierny Bože v Trojici,

od vekov existujúci,

moc tvoja všetko stvárňuje,

nad časom, vekmi panuje.

Ty k blaženosti úplnej

sám sebe stačíš jedine,

a predsa starosť o náš máš,

zem, nebo láskou objímaš.

Ty, Otče, si zdroj milosti,

ty, Synu, jeho slávou si

a ty, Duch Svätý, obidvoch

si večná láska, pravý Boh.

Z teba, Trojica blažená,

jak z prvotného prameňa

vyviera život, stvorenie

i všetka krása z teba je.

Z nás, ktorých zdobí radostná

koruna tvojho synovstva,

vybuduj chrámy žiarivé,

Svätého Ducha jaskyne.

Ty Svetlo, v tom dni poslednom

pridruž nás v nebi k anjelom;

nech chválime ťa v radosti

po všetky veky večnosti. Amen.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009

Páter Raniero Cantalamessa o Najsvätejšej Trojici

„Meditovanie o Najsvätejšej Trojici by mohlo pomôcť prekonávať zdanlivo neprekonateľné rozdelenia,“ povedal kazateľ pápežského domu páter Raniero Cantalamessa pre Vatikánsky rozhlas pri príležitosti sviatku Najsvätejšej Trojice v roku 2003.

„Otec je, ako to zodpovedá aj ľudskej skúsenosti, pôvodca všetkého.

Predovšetkým v gréckom myslení sa Otec považoval za pôvod Najsvätejšej Trojice, z ktorého vychádza Syn a Duch Svätý.

Od apoštola Jána sa Syn označuje ako Božie Slovo, pretože on o ňom hovorí ako o Logose.

Duch Svätý nám nebol zjavený práve v jednoduchých obrazoch.

Hovorí sa o ňom ako o vetre, symbole sily, ako o dychu a o vánku, čo znamená vrúcnosť a intímny život.

Pre veriaceho nepredstavuje Najsvätejšia Trojica nijaký problém,“ zdôraznil páter Cantalamessa.

„Život každého kresťana, ktorý je pokrstený v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, sa rozvíja v úplnom vnorení do tohto trinitárneho rozmeru, či už sa to týka birmovania, alebo sviatosti manželstva, či v hodine smrti.

Keby sme chceli neveriacemu priblížiť tajomstvo Najsvätejšej Trojice, mohli by sme možno vychádzať od Boha ako od lásky.

Aj keď nevieme Najsvätejšiu Trojicu vysvetliť, predsa môžeme povedať, že Boh musí byť trojjediný.

Boh od večnosti vlastní nekonečnú lásku, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v Synovi, ktorý je mu tiež oddaný nekonečnou láskou a tou je Duch Svätý.

Keď hovorím o tomto tajomstve, občas poviem, že by som mal súcit s takým bohom, ktorý by nemal nikoho, koho by mohol milovať, s kým by sa mohol deliť o nekonečnú blaženosť.

To by bol veľmi smutný boh.

Tak ako ľudia potrebujú niekoho, s kým by mohli komunikovať, tak aj Boh potrebuje vo svojej intimite osobu, ktorej by mohol venovať všetku svoju lásku a tou je Syn,“ dodal páter Cantalamessa.

„Hľadieť na Najsvätejšiu Trojicu a prekonávať strašné rozdelenie vo svete - to bol výrok svätého Sergeja Radonežského, ktorý je určitým spôsobom duchovným otcom Ruska. A my sa stretávame s rovnakým problémom: pozorovanie Najsvätejšej Trojice, ktorá je rôznosťou v láske a jednotou v rôznosti, by malo viesť k prekonaniu rozdielov rasy, pohlavia a kultúry, pretože Najsvätejšia Trojica je dokonalou jednotou v rôznosti.“

Zdroj: -TK KBS-

Pápež Benedikt XVI. o Najsvätejšej Trojici

Pápež Benedikt XVI. v príhovore pred mariánskou modlitbou Anjel Pána na slávnosť Najsvätejšej Trojice v roku 2009 povedal:

„Drahí bratia a sestry, po veľkonočnom čase, ktorý vyvrcholil slávnosťou Turíc, liturgia k nám prichádza s ďalšími tromi slávnosťami.

Dnes slávime Najsvätejšiu Trojicu, vo štvrtok to bude slávnosť Božieho tela a na ďalší piatok slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Všetky tieto tri liturgické slávnosti v sebe zahŕňajú celé tajomstvo kresťanskej viery.

Teda skutočnosť Boha, ktorý je jeden v troch osobách, ďalej sviatosť Eucharistie a nakoniec ústredné tajomstvo božsko-ľudskej osoby Krista.

V skutočnosti sú to aspekty jediného tajomstva našej spásy, ktoré z istého hľadiska vyjadrujú celé tajomstvo Ježišovho života, od vtelenia až po smrť a zmŕtvychvstanie, až po nanebovstúpenie a dar Ducha Svätého.

Dnes kontemplujeme Najsvätejšiu Trojicu tak, ako nám ju dal poznať Ježiš.

On nám zjavil, že Boh je láska nie v jednote jednej osoby, ale trojjediný v jedinej podstate.

Je Stvoriteľ a milosrdný Otec, jednorodený Syn, večná vtelená Múdrosť, usmrtený a zmŕtvychvstalý pre nás, Duch Svätý, ktorý uvádza všetko do pohybu - vesmír a dejiny k úplnému zavŕšeniu.

Boh je všetko a je láska; najčistejšia, nekonečná a večná láska.

Nežije v osamotení, ale je nevyčerpateľným zdrojom života, ktorý sa neustále daruje.

Istým spôsobom ho môžeme vytušiť z pozorovania makrokozmu: z našej zeme, z planét, hviezd a galaxií, ako aj z mikrokozmu: z buniek, atómov a zo základných čiastočiek vesmíru.

Vo všetkom, čo žije, je vtlačené meno Najsvätejšej Trojice, pretože všetko pochádza z lásky, smeruje k láske a pohybuje sa z podnetu lásky, samozrejme, na rozličných stupňoch vedomia a slobody.

Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi (Ž 8, 2) – zvoláva žalmista.

Ak hovoríme o jeho mene, Sväté písmo poukazuje na Boha samého, na jeho opravdivú identitu - identitu, ktorá sa odzrkadľuje v celom stvorení, kde každé bytie - už tým, že existuje -poukazuje na transcendentný princíp, na život nekonečný a večný, ktorý sa daruje a ktorý možno vyjadriť jedným slovom: láska. V ňom – ako hovorí apoštol Pavol v areopágu v Aténach – žijeme, hýbeme sa a sme (Sk 17, 28).

Najsilnejší znak toho, že sme obrazom Najsvätejšej Trojice, je, že iba láska nás robí skutočne šťastnými, pretože žijeme, aby sme milovali a boli milovaní.

Ak by sme použili analógiu z biológie, mohli by sme povedať, že každá ľudská bytosť nesie v sebe genóm, teda hlbokú stopu Najsvätejšej Trojice - Boha, ktorý je láska.

Panna Mária vo svojej vznešenej pokore sa stala služobníčkou Božej lásky.

Prijala Otcovu vôľu a počala Syna z Ducha Svätého.

Všemohúci v nej vybudoval vzácny chrám a urobil z nej vzor a obraz Cirkvi, tajomstvo a domov spoločenstva všetkých ľudí.

Kiež nám Panna Mária, zrkadlo Najsvätejšej Trojice, pomáha rásť vo viere trojičného tajomstva.“

Zdroj: -TK KBS-, Vatican News