Otvorme si srdce na dotyk Božej milosti

Tohtoročný dátum Popolcovej stredy 22. február spojil viacero motívov na slávenie.

V centre bola Popolcová streda, ale na tento deň bežne v roku pripadá liturgický sviatok Katedry sv. Petra, apoštola, 22. deň v mesiaci si veriaci osobitne uctievajú sv. Šarbela a v stredu si zvlášť spomíname na sv. Jozefa. Všetky tieto motívy v homílii rozvinul rožňavský biskup Stanislav Stolárik.

Biskup Stolárik pozval veriacich hodnotne prežiť Pôstne obdobie.

„Ak spomíname Katedru sv. Petra, zamýšľame sa nad  jednotou s Petrom dnešných čias - Svätým Otcom Františkom. A cítime, že aj táto Popolcová streda vytvára jednotu nás katolíkov na celom svete.“

Podľa slov biskupa Stolárika „v rámci Popolcovej stredy sme všetci pozvaní na pokánie.

Iste, môžeme si uložiť aj skutky sebazaprenia, to patrí k pôstu, ale nie preto, aby sme konali nejaké ,preteky´.

To najhlavnejšie je: vždy mať otvorené srdce na dotyk Božej milosti, na oslovenie Duchom Svätým, aby sme podľa toho potom aj konali“.

Rožňavský biskup pripomenul aj sv. Šarbela.

„Spomienka sv. Šarbela, ktorú slávime každý 22. deň mesiaca, je príležitosťou zamyslieť nad jeho vernosťou povolaniu, čo nás môže v značnej miere osloviť, pretože jeho príklad poslušnosti sa rovná pravej úcte a je prejavom jednoty s Cirkvou.

Môžeme tu hľadať paralelu aj s príkladom života sv. Jozefa, ktorý tiež v plnej odovzdanosti a oddanosti Božiemu plánu musel zanechať svoje životné plány a byť v stálej pohotovosti, otvorenosti na každé Božie oslovenie.

Vieme, že za noci musel vstať a ísť! A taký pohotový, odovzdaný bol aj Šarbel.“

Preto – ako biskup Stolárik zdôraznil - „aj podľa príkladu sv. Šarbela môžeme prežiť pôst vo vernosti svojmu povolaniu.

Ale je potrebná aj osobná kreativita, vynachádzavosť - ako viac žiť svoju vieru, ako viac pre ňu horieť - byť zapálený, teda prevziať na seba väčšiu zodpovednosť svedectva viery za seba, za rodinu, za farnosť, za okolie, v ktorom žijeme.

Ak si nenájdeme čas zastaviť sa a stíšiť, neurobíme ďalšie kroky v našom živote viery.

A ak aj urobíme nejaké kroky, môžu byť povrchné, chaotické a ktovie, či aj osožné pre dušu.

Začnime v každom dni chvíľou ticha pre seba, chvíľou stíšenia sa a komunikácie s Bohom“.