Pán má pre nás odpustenie i objatie

Juraj Schindler sa v homílii prihovoril rodičom a najmä deťom na tému: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti.

Vysvetlil, ako sú rodičia ustavične prítomní svojou starostlivosťou v živote dieťaťa, aj keď sa už stane dospelým človekom.

Stále nás držia za ruku, stále sú pri nás – ako otec pri márnotratnom synovi.

„Všetci vieme chodiť. Ani si neuvedomujeme, že to nie je také samozrejmé, že chodíme.

Niekto nás totiž učil chodiť. Boli to naši rodičia. Predstavte si, že by nás nechali len tak ležať v postieľke. Oni však vedeli, že sa potrebujeme naučiť chodiť,“ prihovoril sa deťom Juraj Schindler.

„Už ste videli, ako rodičia učia svoje deti chodiť? Ocko roztvorí náruč. Maminka je trošku ďalej a drží dieťa, ktoré sa bojí odhodlať kráčať. No keď vidí rozžiarenú ockovu tvár, zrazu spraví krok, potom druhý a potom padne do otvoreného otcovho náručia. My si to nepamätáme, ale takto to bolo. Práve preto, že sme videli oči našich rodičov a v nich lásku, spravili sme mnohé kroky, ktorých by sme sa možno inak báli.“

Kazateľ zdôraznil, že rodičia chránia svoje dieťa, keď spraví chybný krok, pred pádom.

A chránia ho stále, aj keď rastie a dospieva.

„Milé deti, verím, že vaši rodičia vás majú veľmi radi a že vám chcú zjavovať tvár Pána Boha, ktorý je ako matka, ktorá si láskavo privinie svoje deti; ktorý je ako otec, ktorý neschvaľuje zlo, ale vždy si je vedomý, že toto sú moje deti. Boh neprichádza ako ten, ktorý povie: už ťa nechcem vidieť; ale ako ten, ktorý vždy pozýva: neboj sa, poď, vráť sa domov, naučíme sa ďalšie veci, aby si mohol dobre žiť.“

Rodičia vás majú radi preto, lebo Boh im do srdca vkladá túto lásku, podčiarkol Juraj Schindler a dodal: „Boh nám poslal svojho Syna, ktorý rozprestrel ruky na kríži, lebo mu ich ľudia pribili. Ale on ich rozprestrel preto, aby nás mohol všetkých objať, aby nám povedal: nebojte sa ku mne prísť.“

Keď človek dospieva, pýta sa: „Pane Bože, fakt máš pravdu?“

Často si sami chceme stanoviť, čo je pravda.

„Otec však vie, že Pravda vyslobodzuje, Pravda sa obhajuje sama, Pravda má vždy otvorenú náruč. Božie kráľovstvo je medzi nami. Pán prichádza, aby vstupoval do nášho srdca, aby ho mohol premieňať. Ale ak sme zahľadení do seba, do svojej pravdy, obchádzame ho. Prosme, aby sme mali silu povedať ako dieťa: Ocko, odpusť. Pán má pre nás nielen odpustenie, ale aj objatie.“