Pápež vystúpil na bratislavskom fóre
Svätý Otec vo videopríhovore zaželal zúčastneným na konferencii GLOBSEC, aby prispeli k modelu rozvoja založenému na mierovom spolužití medzi národmi a na harmónii s tvorstvom.
Pápež František vo videopríhovore uviedol, že posúdenie toho, čo sme v uplynulých mesiacoch zažili, nás pobáda k zlepšovaniu. Reprofoto: GLOBSEC21/youtube.com
V hlavnom meste Slovenska sa 15. až 17. júna konal 16. ročník medzinárodnej konferencie GLOBSEC 2021 Bratislava Forum, ktorá sa venovala téme Obnovme svet k lepšiemu. Jedným z prvých rečníkov na tomto podujatí bol pápež František, ktorý sa prihovoril prostredníctvom videa.
„Chcel by som vyjadriť svoju vďaku za platformu, ktorú bratislavské fórum ponúka pre dôležitú diskusiu o obnove nášho sveta po skúsenosti s pandémiou, ktorá nás núti čeliť radu vážnych sociálno-ekonomických, ekologických a politických otázok, ktoré všetky vzájomne súvisia,“ povedal Svätý Otec v úvode.
V tejto súvislosti ponúkol niekoľko podnetov, inšpirovaných trojčlennou metódou vidieť – posúdiť – konať. Tieto pápežove podnety prinášame v plnom znení.
Vidieť
Seriózna a poctivá analýza minulosti, ktorá zahŕňa uznanie systémových nedostatkov, urobených chýb a nedostatku zodpovednosti voči Stvoriteľovi, voči blížnemu a voči tvorstvu, zdá sa mi nevyhnutnou pre rozvinutie takej myšlienky obnovy, ktorá by sa zamerala nielen na obnovenie toho, čo bolo, ale na korigovanie toho, čo nefungovalo už pred príchodom koronavírusu a prispelo to k prehĺbeniu krízy.
Kto chce znovu povstať z pádu, musí čeliť okolnostiam vlastného klesnutia a uznať prvky zodpovednosti. Vidím teda svet, ktorý sa dal oklamať iluzórnym pocitom bezpečia, založeným na honbe za ziskom.
Vidím model hospodárskeho a spoločenského života, charakterizovaný toľkými nerovnosťami a egoizmami, v ktorom malá menšina svetovej populácie vlastní väčšinu majetkov, pričom často neváha nečestne ťažiť z ľudí a zdrojov. Vidím životný štýl, ktorý sa dostatočne nestará o životné prostredie.
Navykli sme si konzumovať a ničiť bez okolkov to, čo patrí všetkým a treba to s úctou chrániť, čím sme vytvorili „ekologický dlh“, ktorý zaťažuje predovšetkým chudobných a budúce generácie.
Posúdiť
Druhým krokom je vyhodnotiť to, čo sme videli. Pri blahoprianí mojim spolupracovníkom z rímskej kúrie k posledným Vianociam som urobil krátku reflexiu o význame krízy. Kríza otvára nové možnosti: je vskutku otvorenou výzvou, aby sme čelili súčasnej situácii a premenili čas skúšky na čas rozhodnutia.
V skutočnosti nás kríza núti voliť si, dobre či zle. Z krízy, ako som sa už opakovane vyjadril, nevyjdeme rovnakí: buď vyjdeme lepší, alebo horší. Ale nikdy nie rovnakí. Posúdenie toho, čo sme videli a zakúsili, nás pobáda k zlepšovaniu. Využime tento moment na vykročenie vpred.
Kríza, ktorá zasiahla všetkých, nám pripomína, že nikto sa nezachráni sám. Kríza otvára cestu k budúcnosti, ktorá uzná opravdivú rovnosť všetkých ľudských bytostí; nie abstraktnú rovnosť, ale konkrétnu, ktorá ľuďom i národom ponúkne reálne a rovné príležitosti na rozvoj.
Konať
Kto nekoná, mrhá príležitosťami, ktoré kríza ponúka. Konať zoči-voči sociálnej nespravodlivosti a marginalizácii si vyžaduje model rozvoja, ktorý kladie do stredu „každého človeka a celého človeka“ ako „základný pilier, ktorý treba rešpektovať a chrániť, osvojením si metodológie zahŕňajúcej etiku solidárnosti a politickej lásky“.
Každé konanie potrebuje víziu; víziu celostnú a živiacu nádej; víziu, akú mal biblický prorok Izaiáš, ktorý videl, ako sa meče menia na radlá a kopije na viničné nože (porov. Iz 2, 4). Konať pre rozvoj všetkých znamená urobiť skutok obrátenia. A predovšetkým urobiť rozhodnutia, ktoré by obrátili smrť na život, zbrane na jedlo.
Avšak všetci sa potrebujeme pustiť aj do ekologického obrátenia. Vízia celku zahŕňa v skutočnosti perspektívu tvorstva chápaného ako „spoločný domov“ a naliehavo vyžaduje konať na jeho ochranu.
Drahí priatelia, pohýnaný nádejou pochádzajúcou od Boha verím, že vaše diskusie prispejú k modelu obnovy schopnému vytvárať inkluzívnejšie a udržateľnejšie riešenia; k modelu rozvoja založenému na mierovom spolužití medzi národmi a na harmónii s tvorstvom.