Po Daniciných stopách v Etiópii a Keni

Práve tieto miesta v Etiópii a Keni členovia správnej rady nadácie nedávno navštívili, aby si uctili Danicinu pamiatku a pokračovali v jej príbehu – v podpore rozvojových projektov.

„V prvom rade sme chceli navštíviť miesto, kde spadli trosky lietadla, v ktorom Danica zahynula.

Pri pohľade na šíre pláne v čistej prírode sme cítili vnútorný pokoj, že Danica odpočíva tam, kde to mala rada.

Telefonicky sme sa odtiaľ spojili aj s Aničkou Olexovou, Danicinou mamou,“ priblížil Ivan Šulík, člen správnej rady nadácie.

„Toto miesto je ako vystrihnuté z príbehov, ktoré Danica písala. Žijú tam jednoduchí ľudia, ktorých mala rada,“ dodala Martina Grochálová.  

Miesto, kde dopadli trosky havarovaného lietadla, chceli navštíviť už skôr.

Prísne obmedzenia súvisiace s koronavírusom však všetko skomplikovali.

Teraz sa to už konečne podarilo.

„V marci sme si pripomenuli štvrté výročie Danicinej smrti.

Nadáciu sme založili pred tromi rokmi.

Pre koronu sme ešte neorganizovali žiadne podujatie v rámci nadácie, ale chceli sme sa podeliť o zážitky z návštevy Etiópie a Kene aj s Danicinými a našimi priateľmi, tak sme sa rozhodli pre túto prezentáciu fotografií,“ vysvetlila Martina Grochálová.

Prezentované snímky dokumentovali aj prácu nadácie – podporu konkrétnych ľudí.

Ide napríklad o skupinu žien, ktoré podporujú v ich malom „podnikaní“ formou mikropôžičiek.

„Jedna žena si kúpila sliepku a teraz predáva vajíčka. Iná vymyslela a vyrába ekologickú piecku, keďže tam ľudia varia na otvorenom ohni.

Táto pani za všetky podporované ženy povedala, že sa modlia za Danicu, jej rodinu a za všetky obete tragédie.“

Na záver čakalo účastníkov prezentácie fotografické prekvapenie.

„Na jednej snímke spred pár rokov je Danica s dievčatkom, ktorému dali meno podľa nej.

Rozhodli sme sa ho nájsť.

Najprv sa to nedarilo, keďže ľudia v týchto projektoch sa často menia.

Asi pred dvoma týždňami sa nám však ozvala jedna rehoľná sestra a poslala fotku dievčatka aj jeho mamy. Tešíme sa, že malá Danica sa našla.“

Prácu členov nadácie si veľmi váži Danicina mama Anna Olexová.

„Skutočne je obdivuhodné, že pokračujú v Daniciných projektoch, a tak zachovávajú jej pamiatku.

Pre mňa je to však stále veľmi ťažké.

Azda nie je deň, aby som si na Danicu nespomenula.

Chýba mi, aj keď sa na mňa po celom dome usmieva z fotiek.“

Peter Lenčo, ďalší z členov správnej rady nadácie, o práci, ktorá pokračuje v Daniciných šľapajach, povedal:

„Mne sa na Danici páčilo, že pre ňu bola dôležitá ľudská dôstojnosť.

Veľmi často sa na rozvojovú pomoc a spoluprácu pozeráme, že pomáhame núdznym.

Danica to však vnímala inak.

Jednak, že nie všetci ľudia majú rovnaké podmienky naplniť svoj potenciál v živote.

A jednak, že táto problematika sa veľmi často zužuje, že pomoc núdznym nemusí mať veľkú kvalitu, hlavne že sme niekomu pomohli.

Toto sa Danici protivilo.

Záležalo jej na tom, aby všetka projektová činnosť vrátane súvisiacich dokumentov a nastavenie celého systému pomoci boli vysoko profesionálne a naozaj sa podporovali veci, ktoré majú reálny účinok; ideálne, aby išlo o dlhodobý dosah na život ľudí, ktorým sa pomáha.“

Celú fotogalériu zo spomienkového podaujatia nájdete TU.