Pôstne plátno pozýva byť blízko

Na Popolcovú stredu, keď Cirkev začala sláviť pôst, predstavila saleziánska farnosť v bratislavskej Trnávke pôstne plátno. Už druhý rok tak nadväzuje na stredovekú tradíciu, keď sa počas Pôstneho obdobia zahaľovala časť presbytéria alebo oltára s cieľom priniesť pôst pre očí od výzdoby chrámu. Minulý rok sa v Kostole sv. Jána Bosca objavilo pôstne plátno prvýkrát, na tom tohtoročnom sa výraznou mierou podieľali i samotní farníci.

Plátno je vytvorené z textílií a oblečenia bielej farby, ktoré na výzvu od začiatku roka prinášali ľudia z farnosti. Išlo o veci, ktoré kedysi používali. „Každý predmet pripomína konkrétneho človeka, ktorý ho kedysi používal. Tak sa navzájom stretávajú svadobné šaty s teplákmi, sviatočnou košeľou, albou, detským tričkom, ponožkou alebo šiltovkou,“ uviedla autorka plátna Dorota Sadovská. „Obyčajné a ľudské je zástupnou formou symbolicky blízko toho najdôležitejšieho v chráme a zároveň blízko pri sebe. Pretože prepojením a záujmom jeden o druhého sa tvorí každé spoločenstvo,“ vysvetlila výtvarníčka.

Direktor saleziánskej komunity v Trnávke Tibor Reimer priblížil, akú spojitosť má toto dielo s pôstom. „V čítaní sme počuli, že nie šaty, ale srdcia si máme roztrhnúť. Tu sú všetko šaty, ktoré možno odkazujú na pompéznosť, no to dôležité prebieha v našom vnútri. A aj toto môže byť podnetom k pôstu. Práve preto je to prepojené s pôstom. Pôstne plátno predstavuje to vonkajšie, ale vždy nám nejakým spôsobom hovorí i o našom vnútri.“

Kurátor výstavy Michal Žák priblížil, že ľudia z farnosti priniesli 9 banánových krabíc plných textílií, z ktorých použili asi 5-6 škatúľ. Celé plátno váži približne 60 kilogramov. „Nájdeme tam všetko, čo sa týka textílií. Sú tam veci od pracovných košieľ a nohavíc až po ornát a štólu. Veci pochádzajú z rôznych profesií, sú od detskej až po najstaršiu vekovú kategóriu,“ dodal Michal Žák.