Pri testovaní pomáhali aj rehoľníci
Odberné miesto bolo i pri Misijnom dome sv. Arnolda Janssena v Petržalke. Ako dobrovoľníci sa do služby prihlásili dvaja pátri a jeden seminarista, no pomocnú ruku podali aj ďalší členovia komunity misijného domu. Snímka: verbisti
Celoplošné testovanie 31. októbra a 1. novembra sa organizačne spočiatku nevyvíjalo ideálne. Pre chýbajúci zdravotnícky personál nemohli viaceré odberné miesta otvoriť hneď od začiatku. V priebehu prvého dňa testovania sa však situácia zlepšila a každý, kto sa chcel dať otestovať, mal na to príležitosť.
Okrem zdravotníkov však veľkú rolu zohrali aj vojaci a dobrovoľníci. Medzi pomocnou silou ste mohli nájsť i niekoľko rehoľníkov.
Napríklad saleziáni, ktorí pomáhali aj pri pilotnom testovaní, okrem dobrovoľníctva ponúkli svoje priestory v Bratislave na Trnávke, Dubnici nad Váhom, Košiciach na Troch hôrkach, Bardejove na Poštárke i v Rožňave na sídlisku Juh. Dominikáni vo Zvolene zasa poskytli priestor na odberné miesto vo svojom kláštore.
Zapojil sa i provinciál
Pomocnú ruku pri celoplošnom testovaní podali aj jezuiti. Siedmi z nich sa prihlásili ako dobrovoľníci pri administratívnych úkonoch – traja slúžili v bratislavskej Petržalke, štyria v Piešťanoch, kde zareagovali na výzvu mesta.
Za dobrovoľníka sa prihlásil i samotný provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku Jozef Šofranko.
„Víkendy mávame počas núdzového stavu voľnejšie, a keď môžeme pomôcť spoločnému dobru, prečo by sme nešli,“ povedal provinciál s tým, že nie sú otcovia rodín, a preto môžu ísť pomáhať, lebo nemajú prípadne koho ohroziť.
Na výsledok mohli počkať v kostole
Jedno z odberných miest v Petržalke bolo na parkovisku pri Misijnom dome sv. Arnolda Janssena. Verbisti okrem miesta ponúkli i dobrovoľnícku službu. Pri testovaní pomáhali traja pátri a jeden seminarista.
Už od skorého sobotného rána sa tam tvorili dlhé rady čakajúcich, no všetko napriek niekoľkohodinovému čakaniu prebiehalo bez väčších konfliktov. Možno i vďaka myšlienke bohoslovcov verbistov, ktorí ľuďom stojacim v rade začali ponúkať kávu a čaj.
Medzi testovanými boli viacerí farníci a pravidelní návštevníci Kostola sv. Arnolda Janssena, ktorí ocenili, že na výsledok testu mohli počkať v chráme, kde mali možnosť spojiť čakanie s modlitbou.
Veľký záujem o testovanie u verbistov bol až do konca jeho sobotnej časti. V nedeľu, podobne ako na iných odberných miestach, prichádzalo i tam menej ľudí.
Nakoniec možno skonštatovať, že vďaka ochote tisíckam lekárov, zdravotníckych pracovníkov, dobrovoľníkov, ale i trpezlivosti ľudí prvé kolo celoplošného testovania dopadlo dobre.
Malo to najmä psychologický účinok
Ešte pred celoplošným testovaním si jeho pilotnú verziu vyskúšali v najviac postihnutých regiónoch. Ako to vyzeralo v Trstenej na Orave, sme sa spýtali miestneho správcu farnosti Juraja Spuchľáka.
Najhoršia epidemiologická situácia v uplynulých týždňoch bola na Orave a v Bardejovskom okrese, kde sa 23. až 25. októbra konalo pilotné testovanie. Ako miestni vnímali, že budú prvými, kto si touto skúškou prejde?
„Ľudia prijali testovanie. Vedeli, že nie sú v dobrej situácii. Ukazovali to čísla, no oni sami to prijali ako fakt. Ťažko znášali zlú povesť, ktorú urobili niektorí pracovníci hygienických úradov alebo z vlády, že Orava je na tom najhoršie,“ vysvetľuje pre KN Juraj Spuchľák, správca farnosti v Trstenej.
Ľudia podľa jeho slov prichádzali na pilotné testovanie s vedomím zodpovednosti. „Išli vo veľkých šoroch, ako keď sa ide spovedať pred Dušičkami,“ konštatuje paralelu s obdobím, ktoré za normálnych okolností prežívame v týchto dňoch.
Psychologická bariéra neistoty padla
Juraj Spuchľák dodáva, že atmosféra bola pri testovaní pokojná a zároveň naplnená očakávaním na výsledok testu. Napriek dlhému čakaniu konflikty nezaznamenal. Skôr medzi ľuďmi prebiehali voľnejšie debaty. Testovanie tak vidí nielen ako dôležitý terapeutický či zdravotnícky krok:
„Malo najmä psychologický účinok. Preto vítam konanie vlády, hoci možno nie zámerné, ale psychologicky veľmi prospešné, pretože ľudia mohli zistiť, na čom sú. A prežiť aj určité spoločenstvo, pretože tá izolovanosť spôsobuje stratu kontaktu s rodinou.
Ľudia preto prichádzali spoločne. Myslím si, že psychologická bariéra neistoty padla a ľudia sa ochotne išli otestovať. Toto vidím ako veľké plus pre súčasnú situáciu pandémie na Orave.“
Obava o živobytie
S prijatím testovania podľa trstenského farára pomohla aj výzva slovenských biskupov. I na neho sa ľudia obracali s radou.
„Hovorili, že nechcú ísť na testovanie alebo že nejdú, respektíve idú - a čakali, ako na ich slová zareagujem. Niektorí svoje pochybnosti zdôvodňovali konšpiračnými teóriami, iní však mali logické argumenty.
Napríklad sa obávajú prípadného druhého celoplošného testovania, pri ktorom by im – ak by opätovne skončili v karanténe – chýbala dovolenka a ohrozilo by to ich živobytie,“ približuje Juraj Spuchľák.
Pripomína však ešte dve problematické roviny pandemickej situácie.
„Prvá spočíva v tom, že ľudia sú nútení žiť doma a u niektorých dlhšie spoločne žijúcich manželov sa vyskytli vážne problémy vo vzťahoch. Vyhrotilo sa to, čo možno vnímali iba okrajovo a dovtedy sa to dalo znášať,“ hovorí trstenský farár, ktorý ponúka takýmto párom duchovno-terapeutické sedenia.
Druhá problematická rovina sa týka pohrebov.
„Napríklad zomrie rodič na COVID-19 ako na pridruženú chorobu. Popritom sa koronavírusom nakazia aj členovia rodiny. Tí tak nemôžu ísť na pohreb, pretože sú v karanténe. Je to bolestné a s pánom kaplánom sa týchto ľudí snažíme zahrnúť do modlitieb.
Sľúbime odslúženie svätej omše v čase, keď už bude zákaz vychádzania zrušený a budú môcť prísť do kostola na svätú omšu za svojho drahého zosnulého,“ uzatvára Juraj Spuchľák s tým, že pri desiatich pohreboch na Orave pripadá takáto situácia na dva z nich.
Súvisiace články
Tatranský ľadový dóm venovaný Jánovi Pavlovi II.
Priniesli Kristovo svetlo do ulíc
