Príbeh, ktorý mladým ponúka challenge
Príbeh, ktorý sa odohral v osudnú novembrovú noc koncom druhej svetovej vojny pri prechode frontu vo Vysokej nad Uhom, je ľudsky napínavý a zároveň duchovne udivujúci a povzbudzujúci. Písal sa 22. november 1944.
Oficiálny portrét blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorý odhalili v Košiciach počas jej slávnostnej beatifikácie 1. septembra 2018. Snímky: Erika Litváková
Ľudia sa ukrývali v pivniciach. Urobil tak aj Ján Kolesár s rodinou a susedmi v pivnici svojho domu pod kuchyňou. Vojaci dôkladne prehľadali dom. Jeden opitý vojak sovietskej armády zazrel jeho 16-ročnú dcéru Annu a začal ju ťahať von. Hrozil jej, že ak sa mu neoddá, zastrelí ju. Ona však nesúhlasila, vytrhla sa mu z rúk a bežala do pivnice. Vojak bez rozmýšľania zbraňou namieril na ňu a zakričal: „Rozlúč sa s otcom!“ Dievča vykríklo: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Vojak svoju hrozbu naplnil a vypálil dve rany.
Ukončil mladý život dievčiny – mučenice, ktorá si volila radšej smrť, ako stratu panenstva. Vo farskej kronike v Pavlovciach nad Uhom je o tom zápis, ktorý v tom roku urobil tamojší farár Anton Lukáč. Svedectvo podpísalo päť svedkov. Pri tomto hrdinskom čine Annu podľa zápisu posilňoval eucharistický Kristus, lebo predtým pristúpila k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu.
Jednoznačne tento príklad je aktuálnou výzvou pre mladých, aby v spleti „progresívnych“ názorov na dar čistoty dali najavo, že ísť proti prúdu doby v zásadných veciach evanjelia a Božích príkázaní je cool.
V súvislosti s duchovným odkazom blahoslavenej Anny Kolesárovej sa v duchovnej obnove Katolíckych novín kňaz Pavol Hudák vyjadril: „Pokorné priznanie vlastnej závislosti od Boha nám dáva silu rátať s Božou pomocou v každej situácii. Už sa nespoliehame na seba, iba na Boha a on sa spolieha na nás. Robme veci s ním a pre neho. Robme krásne veci cez Boha v nás. Takéto diela posväcujú náš život, pretože slúžia na Božiu oslavu a náš život sa mení na modlitbu.“