Príbeh Liesje má univerzálnu silu

Na podujatí, ktoré SSV pripravil v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre spina bifida a/alebo hydrocefalus, sa zúčastnil aj autor knihy, belgický psychoterapeut a  kontextuálny umelec Pierre Mertens s manželkou Mol.

Úlohy moderátora sa ujal Ondrej Rosík, výnimočnú atmosféru umocnil spevom Maroš Bango.

VÝNIMOČNÁ BYTOSŤ

Pierre Mertens približuje v knihe príbeh svojej dcéry Liesje (1978 – 1989), ktorá sa narodila s rázštepom chrbtice a hydrocefalom. Pre Pierra a Mol však Liesje nebola postihnutým dieťaťom. Dodnes ju považujú za výnimočnú bytosť.

Kniha vznikla až desať rokov po smrti Liesje. „Skôr to nebolo možné, nedokázal by som to. Potreboval som si vyhradiť čas smútku, keď bola Liesje iba pre mňa. Nie som spisovateľ, som výtvarný umelec, ale keby som mal dnes knihu napísať znova, napíšem ju presne takisto,“ hovorí Pierre.

„Nemôžem povedať, že by som odporúčal každému rodičovi, aby sa podelil o svoj príbeh. Nech každý urobí to, čo je pre neho najlepšie v jeho konkrétnej životnej situácii. No myslím si, že to najhoršie, čo môže človek spraviť, keď mu zomrie dieťa, je nehovoriť o tom. Je veľmi dôležité nebyť s bolesťou sám.“

OČI, KTORÉ PLAKALI

Najväčším komplimentom pre Pierra je, keď mu dospelý človek s rázštepom chrbtice povie po prečítaní knižky: „Teraz už viem, čo moji rodičia prežívali.“ V príbehu jednej belgickej rodiny sa totiž spoznávajú aj rodiny z Turecka, Afriky či Latinskej Ameriky.

„Je to akýsi univerzálny príbeh o tom, keď sa človeku narodí dieťa s postihnutím a keď o toto dieťa príde. Táto skúsenosť zo mňa urobila aj lepšieho psychoterapeuta. Oči, ktoré plakali, dokážu lepšie počúvať,“ tvrdí Pierre.

Na prezentácii knihy a audioknihy Liesje zazneli aj silné árie v interpretácii Maroša Banga. Snímka: Erika Litváková

VERIŤ SVOJMU DIEŤAŤU

Bez svojej manželky by však príbeh nemohol zverejniť. „Bolo to naše spoločné rozhodnutie. Mol bola moja prvá čitateľka. Mala možnosť vyjadriť sa ku všetkému, čo som napísal. Keby bola chcela niečo upraviť či vynechať, spravil by som to. Mol vždy stála pri mne.“

A stála aj pri ich dcére Liesje. „Keď nám lekári povedali, že Liesje nebude žiť, manželka sa pozrela na našu dcérku očami plnými dôvery. Verila nášmu dieťaťu.“

Podľa Pierra je extrémne dôležité, aby rodičia verili vo svoje dieťa, nech už má akékoľvek postihnutie.

„Aj ja sám som sa to musel učiť. Hoci máme sklon svoje dieťa obraňovať, je veľmi dôležité byť naň hrdý. Ak rodičia nebudú svojmu dieťaťu veriť, že prežije, že zdolá prekážky, tak mu nebude veriť ani nikto iný.“

Mertensovcom pripomína ich dcéru obraz, ktorý Pierre namaľoval, keď zomrela. „Dodnes sa naň pozerám. Namaľoval som ho takou technikou, akoby sa strácala. Myslel som si, že sa bude strácať aj v mojich spomienkach. Ale naša rodina sa k obrazu veľmi primkla, takže ho ustavične obnovujem.“

NADČASOVÝ PRÍBEH

Spolok svätého Vojtecha teda po devätnástich rokoch prináša nové vydanie knihy Liesje. Šéfredaktorka SSV Martina Grochálová verí, že pomôže mnohým ľuďom dívať sa na svet inými očami.

Príbeh je zároveň podľa jej slov nadčasový. „Hoci hovorí o spina bifida a  hydrocefale, dotýka sa a oslovuje ľudí s rôznym druhom postihnutia, ale aj rodičov, ktorí prišli o svoje dieťa. Okrem toho je nádherne napísaný, pretože sa v ňom prejavila Pierrova umelecká duša,“ zdôrazňuje.

Inšpiráciou pre SSV bola aj Terézia Drdulová, predsedníčka a  zakladateľka Slovenskej spoločnosti pre spina bifida a/alebo hydrocefalus. Hovorí, že každý, komu sa narodilo dieťa s akoukoľvek ťažkosťou, prechádza veľmi náročným procesom.

Terézia Drdulová (v strede), predsedníčka a zakladateľka Slovenskej spoločnosti pre spina bifida a/alebo hydrocefalus, hovorí, že každý, komu sa narodilo dieťa s akoukoľvek ťažkosťou, prechádza veľmi náročným procesom. Snímka: Erika Litváková

„Akoby pristál na inej planéte, než plánoval, a musí sa naučiť žiť s niečím, čo si málokto pýta do života. V tej chvíli potrebujete niekoho, kto vám dokáže pomôcť. Keď potom čítate, že niekto iný prežíval situáciu podobnú vašej, a zisťujete, že máte podobné pocity, veľmi vám to pomáha.“

KNIHA AKO OPORNÝ MANUÁL

Teréziin manžel Andrej Drdul potvrdzuje, že manuál na rodičovstvo neexistuje a zvlášť, keď sa narodí takéto dieťa. Aj preto odporúča prečítať si knihu, prípadne sa započúvať do audioknihy, na ktorej vytvorenie prijal spoluprácu slovenský herec Marek Rozkoš.

„Dotkneme sa konkrétnej situácie. Podobne ako ľudia, ktorí majú problém so zrakom, ani my niekedy nevidíme, len hmatáme, aby sme sa dostali k  nejakému východisku. Mnoho rodín takto nahmatáva situáciu a premýšľa, ako s ňou naložiť čo najlepšie. Pre mňa bola táto kniha oporná vec a myslím, že môže byť oporou pre mnoho ďalších ľudí, či už majú dieťa so spina bifida alebo akoukoľvek inakosťou.“

Aj preto kniha Liesje urobila za uplynulé roky na Slovensku veľkú osvetu.

„Takéto knihy sa nepíšu ani jednoducho, ani bežne. Pierre má jedinečný dar hovoriť a písať o ťažkých veciach bez toho, aby ste z toho mali pocit ťažoby či trápenia. Naopak, je tam nádej. Keď som sa raz Pierra pýtala, prečo to robí, spontánne mi odpovedal: Pretože je to súčasť mňa,“ spomína Terézia Drdulová.