Príprava liturgického priestoru v Šaštíne bola pre tvorcov poslaním

Viac nám o jedinečnej skúsenosti povedal člen autorského kolektívu liturgického priestoru pre pontifikálnu svätú omšu v Šaštíne, architekt Michal Bogár. Priblížil nám, ako sa zhostili vzácnej úlohy – vytvorenia litugického priestoru.

Ako by ste opísali genézu myšlienky a samotného priameho impulzu podieľať sa na stavbe areálu?

Návrh priestoru pre pontifikálnu svätú omšu pápeža Františka v Šaštíne bol predmetom urbanisticko-architektonickej súťaže, ktorej vypisovateľom bola Bratislavská arcidiecéza. Na účasť vo vyzvanej súťaži, ktorá sa uskutočnila v priebehu júla 2021, oslovili organizátori 11 architektonických kolektívov vrátane nášho tímu. Na pozvanie do súťaže sme reagovali okamžite a  prijali sme ho. Bola to pre nás veľká výzva z viacerých dôvodov. V ostatnom čase sme sa zúčastnili na niekoľkých súťažiach, v ktorých bolo na tvorivú prácu vymedzené obdobie jedného až dvoch mesiacov. V tomto prípade sme mali k dispozícii iba dva týždne, čo prirodzene súviselo s blízkym termínom návštevy pápeža Františka. Spolu s výnimočnou témou bol pre nás výzvou aj tento vymedzený čas, v ktorom bolo treba zvládnuť návrh od urbanistického konceptu až po architektúru presbytéria a jednotlivé prvky mobiliára.

Veľmi nás potešilo, že spomedzi odovzdaných štúdií vybrala odborná porota ako víťazný návrh našu štúdiu, ktorú sme vytvorili v autorskom tíme: Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig. Do návrhu presbytéria vstúpili svojimi dielami aj výtvarníci Dorota Sadovská, Martin Lettrich a Viktor Oravec, ktorých sme prizvali do spolupráce. V súvislosti so súťažou by som rád spomenul aj skutočnosť, že členmi súťažnej poroty boli viaceré osobnosti slovenskej architektúry, ktoré si veľmi vážime.

Realizácia presbytéria. Architekt Roman Ruhig pri konzultácii s dodávateľom prestrešenia Branislavom Kučeríkom a jeho kolegom. Snímka: archív ateliérov BOGÁR architekti a ER ateliér

Kto všetko sa podieľal na budovaní areálu?  

Na príprave a realizácii liturgického priestoru v Šaštíne sa zúčastnilo množstvo ľudí a dodávateľov. Sme veľmi radi, že sme mohli byť súčasťou tohto tímu.

Akú centrálnu myšlienku ukrýva tento projekt?  

Keď sme sa začali rozprávať nad súťažným zadaním a nad mapou územia, hľadali sme záchytné body a jedným z dôležitých momentov bol v tejto súvislosti obraz baziliky v krajine a orientácia celého liturgického priestoru. Navrhli sme pootočenie celej situácie oproti pôvodne predpokladanej schéme, ktorá bola obsiahnutá v súťažných podmienkach. Náš návrh sme orientovali tak, aby účastníci zhromaždenia videli v urbanistickom priehľade v pozadí presbytéria siluetu baziliky s jej barokovými vežami, ktoré sú súčasťou historickej veduty Šaštína. Samotné presbytérium sme navrhli ako vyvýšené miesto na hlavnej osi liturgického priestoru. Celý areál so sektormi pre účastníkov pontifikálnej omše sa vejárovito zbieha k ústrednému bodu, ktorým je menza, teda oltárny stôl, na ktorom sa uskutoční slávenie Eucharistie.

Objekt presbytéria je navrhnutý ako čiastočne transparentná príležitostná architektúra vložená do krajinného kontextu, ktorý tvoria skupiny vzrastlých stromov, stredne vysoká zeleň a polia. Veríme, že otvorenosť objektu a jeho svetlá farebnosť prispejú k celkovej atmosfére slávnosti.

Aký materiál ste využívali, respektíve uprednostnili a prečo?

Do celého návrhu a jeho realizácie sme sa snažili vložiť čo najväčší ekologický rozmer. V rámci prekrytia presbytéria budú využité hlavne kovové typové prvky, ktoré sú v reálnom čase dostupné na území Slovenska. Samotné pódium, respektíve plocha, na ktorej bude umiestnené presbytérium, bolo takisto realizované z existujúceho konštrukčného systému, pričom jeho prvky sa zapožičajú. Nevyrábali sa teda žiadne špeciálne stĺpy alebo nosníky pre túto príležitosť, aby sa šetril čas aj finančné prostriedky na realizáciu diela. Celú prípravu areálu sme vnímali z pohľadu úspornosti a recyklovania použitých materiálov. Napríklad položené koberce v presbytériu sa opäť využijú podľa potreby možno v niektorom pastoračnom centre, v škole alebo v iných priestoroch. Niekoľko prvkov (medzi inými prístupovú rampu a čelo presbytéria) bolo treba realizovať na mieru. Drevo z týchto konštrukcií sa takisto znova využije. Už počas výstavby sa rokovalo o možnostiach následného uplatnenia spomínaných materiálov.

Súčasťou návrhu je, samozrejme, aj zázemie presbytéria, sakristie a vedľajšie plochy, na ktorých je navrhnuté miesto pre hudobníkov, spevácky zbor, zástupcov tlače, prvú pomoc a podobne. Všetky tieto konštrukcie (pódium, stany a pod.) budú takisto zapožičané.

Sochár Martin Lettrich s rozpracovaným krížom do presbytéria. Snímka: archív ateliérov BOGÁR architekti a ER ateliér

Čo bolo pri stavbe najnáročnejšie?  

Veľmi náročné je zosúladiť výstavbu všetkých prvkov areálu. Obdivujem v tomto ľudí z arcidiecézy a takisto organizátorov výstavby. Riaditeľ arcibiskupského úradu Tibor Hajdu aj pán Martin Královič majú skvelé tímy. Od začiatku septembra sme vlastne každý deň boli na stavbe, keďže bolo potrebné sledovať a koordinovať množstvo vecí pri realizácii sektorov pre návštevníkov a, samozrejme, aj pri výstavbe samotného presbytéria so zázemím.

Za aký čas ste ho postavili?

Výstavba celého areálu sa začala v poslednom augustovom týždni, keď prišli do Šaštína geodéti a vytýčili v teréne celý liturgický priestor. Odvtedy pokračovala realizácia všetkých častí areálu veľmi rýchlym tempom.

Čo osobne vám dala príležitosť byť tvorcom tohto jedinečného diela a čas, ktorý ste nad ním strávil?  

Účasť v súťaži na liturgický priestor v Šaštíne a pokračovanie celého projektu prinieslo pre nás príjemné pracovné stretnutia. Jednak aj opätovné prepojenie našich dvoch architektonických ateliérov, ktoré v nedávnom období už spolupracovali na inom projekte, a takisto je to aj spolupráca s výtvarníkmi, ktorí prinášajú do projektu ďalšiu dimenziu.

Počas tejto práce sme si intenzívnejšie študovali viaceré texty pápeža Františka. Uvedomili sme si pritom, že našu prácu najviac vystihuje jeho myšlienka venovaná „ľuďom v druhej línii“, ktorých prirovnal k sv. Jozefovi a jeho poslaniu. My všetci spolu so stolármi, s technikmi, kvetinármi, montážnikmi lešenia, výtvarníkmi a ďalšími ľuďmi, s ktorými sme intenzívne spolupracovali, boli sme rovnako v akejsi sekundárnej línii, ale zároveň máme v nej svoje poslanie služby druhým.