Púť je posila na cestu do neba

V sobotu popoludní začali prichádzať prví pútnici - tí menej zdatní autami, ale mnohí aj pešo, niekoľko desiatok kilometrov cez hory. Využili možnosť vyspovedať sa priamo v prírode, pomodliť sa pri lurdskej jaskynke, osviežiť sa pri prameni vody, o ktorej sa traduje, že pomáha proti očným chorobám.

Po svätej omši, ktorú o 16. hodine slúžil dekan Rastislav Polák, bola na poklonu vyložená Oltárna sviatosť. Po katechéze nasledovali modlitby chvál s eucharistickým požehnaním. Druhá svätá omša sa slúžila o 22. hodine. Pútnici sa pomodlili krížovú cestu a do rána mohli adorovať eucharistického Krista.

V nedeľu sa slúžili sväté omše aj po nemecky a maďarsky, vyvrcholením bola slávnostná svätá omša o 10. hodine, ktorú celebroval rožňavský diecézny biskup Stanislav Stolárik.

V homílii upozornil, že „za posledných sto rokov viera v Boha oslabla, no zároveň sa odohralo toľko mariánskych zjavení ako nikdy predtým“. 

Aj cez svätú Faustínu nám prišlo posolstvo Božieho milosrdenstva. Svet tak podľa slov biskupa „dostal od Boha a Panny Márie nesmiernu podporu“. A my si „každou púťou s obetami, so svätou spoveďou chceme vyprosiť odpustenie vlastných hriechov a posilu na ceste do neba“. 

Na záver biskup vyzval prítomných i nás všetkých, aby sme pamätali na seba navzájom a na tých, ktorí „potrebujú našu modlitbu a obetu, pretože ich cesta smeruje do zatratenia“.

Pútnikov sme sa opýtali: Čo vás priviedlo na púť do Úhornej? Zažili ste tu nejaký Boží dotyk?

Jarka (60), Smolník
Priviedla ma sem láska k Pánovi Ježišovi, k Panne Márii. Starí rodičia aj mamička pochádzali z Úhornej, chodievali sme sem pravidelne. Zažili sme tu aj niečo pre nás zázračné – keď sme tu boli na odpuste pred pandémiou, bola nám veľká zima. Hovorili sme si, že tu asi aj pomrzneme a odrazu spoza kaplnky prišlo veľké teplo. Stále dojato spomíname na to, ako sa Pán Ježiš o nás postaral.

Dominik a Jakub (17), Jaklovce
Predtým sme tu boli ako deti, každý so svojou rodinou, prvýkrát ideme spolu ako kamaráti. Putovali sme sem 38 kilometrov pešo, aby sme si uvedomili, že ak si za niečím pôjdeme a pretrpíme všetko, čo tá cesta obsahuje, tak môžeme dosiahnuť akýkoľvek cieľ. Všetky veci, čo prežívame, chceme odovzdať Pánu Bohu v tomto kostolíku a sme obaja otvorení pre čokoľvek, čo Pán môže v našom živote zmeniť.

Ladislav (69), Prakovce
Privádza ma sem tradícia. Ak sa dá, chodievam každý rok, vždy mám silný pocit spokojnosti, dá sa tu vyspovedať, som tu rád. Pán Boh zaplať za všetko.

Mária (70), Prakovce 
Chodievala som na túto púť s mamkou od malička každý rok. Túto tradíciu dodržujem a odovzdala som ju i svojim deťom. Veľmi rada sem chodievam aj mimo púte.