Púť v Topoľčiankach patrí k najstarším v strednej Európe

Na tradičnej púti sa zišli veriaci v hojnom počte zo Slovenska i Maďarska.

Počas trojdňovej duchovnej prípravy sa od 12. júla slávili pútnické sväté omše, ktoré postupne celebrovali: farár z Tisovca Artur Ciepielski, rektor Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara a apoštolský nuncius n Nicola Girasoli.

Pontifikálnu svätú omšu v maďarskom jazyku celebroval 15. júla kaposvársky biskup László Varga z Maďarska.

Hlavným celebrantom večernej liturgickej slávnosti bol Giuseppe Pellegrini, biskup Diecézy Concordia-Pordenone z Talianska.

Program púte popri vysluhovaní sviatosti zmierenia zahŕňal aj pobožnosť krížovej cesty, Loretánske litánie a prijatie nových členov do Bratstva svätého škapuliara.

Slávnostnú procesiu do kaštieľa ukončili litániami a požehnanie Oltárnou sviatosťou.

Veriacim bola k dispozícii aj zámocká kaplnka.

Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše na Kalvárii, ktorou púť vyvrcholila v nedeľu 16. júla, bol nitriansky biskup Viliam Judák.

Nechýbal ani tradičný obrad zverenia dievčat Panne Márii Karmelskej.

Púť sa skončila popoludňajšími modlitbami k Panne Márii Škapuliarskej.

Zúčastnení pútnici tak mali opäť možnosť prežiť intenzívne chvíle plné milostí a uctiť si Pannu Máriu Karmelskú v duchu vyše tristoročnej tradície.

Púť v Topoľčiankach patrí k najstarším v strednej Európe.

Jej história siaha do 17. storočia a viaže sa k púti Alžbety Rákoczyovej-Erdödy do Svätej zeme na znak vďaky za víťazstvo v bitke nad Turkami pri Viedni.

Neskôr od pápeža Inocenta XI. dostala povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo svätého Škapuliara. Pápež súhlasil aj s konaním každoročnej púte na sviatok Škapuliarskej Panny Márie.

Prvá púť sa konala 16. júla 1686 a odvtedy sa tam veriaci schádzajú každoročne. 

Tibor Ujlacký