Putujte s nami k Panne Márii Karmelskej a sv. Vojtechovi do Gaboltova

„Už dlhší čas sme uvažovali nad spoločným stretnutím, aby sme sa navzájom povzbudili vo viere, upevnili katolícke spoločenstvo a šírili poslanie Spolku svätého Vojtecha – viere a poznaniu,“ uviedol riaditeľ spolku Ivan Šulík. Svätý Vojtech sa pri prameni v Gaboltove zastavil počas svojej cesty z Uhorska do Poľska. Dnes je studnička s prameňom ukrytá v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi. Vnútri kaplnky je obraz, ktorý zobrazuje biskupa Vojtecha, ako sedí pod stromom a požehnáva prameň, z ktorého sa napil. „Živá svätovojtešská úcta v Gaboltove bola jedným z dôvodov, pre ktorý sa najstarší katolícky spolok na Slovensku rozhodol usporiadať prvú púť členov, čitateľov a priaznivcov práve na tomto najvýznamnejšom pútnickom mieste Košickej arcidiecézy,“ dodal riaditeľ Šulík.

DOBRÝ PASTIER SV. VOJTECH

Svätý Vojtech pochádzal z mocného a slávneho českého rodu Slavníkovcov, ktorý ovládal severovýchodnú časť terajších Čiech vrátane Kladska. Narodil sa okolo roku 956. V roku 982 sa stal pražským biskupom.

Ako sa dozvedáme z histórie farnosti Gaboltov, svoj pastiersky úrad spravoval s takou horlivosťou, že v Čechách odstránil všetky zvyšky bývalého pohanstva.

Jeho snahy sa doma stretávali s veľkým odporom, preto odišiel v roku 989 do Ríma. Na žiadosť pápeža Jána XV. a kniežaťa Boleslava II. sa vrátil a v Břevnove pri Prahe založil v roku 993 prvý benediktínsky kláštor. V roku 995 sa Vojtech pre spory znovu zriekol svojho biskupského úradu a odišiel do Uhorska, kde s úspechom ohlasoval evanjelium a pokrstil knieža Gejzu a jeho syna sv. Štefana, prvého uhorského kráľa.

Potom odišiel do Ríma. Keď sa však dopočul, že jeho rod Slavníkovcov bol v Čechách vyvraždený, nešiel viac do Čiech, ale vybral sa do Poľska k Boleslavovi Chrabrému a odtiaľ k pohanským Prusom. Tam pri dnešnom Kaliningrade podstúpil mučenícku smrť 23. apríla 997, keď ho pohanský kňaz prebodol kopijou a ostatní do neho strieľali šípy. Boleslav Chrabrý zlatom vykúpil jeho telo a pochoval v poľskom Hniezdne. Časť relikvií je uschovaná aj v kaplnke SSV v Trnave.

KOSTOL V GABOLTOVE

Farský Kostol sv. Vojtecha v Gaboltove má počiatky v období pôsobenia tamojšieho križiackeho rádu z 13. storočia. Bol postavený v gotickom štýle, no neskôr ho z väčšej časti prestavali. V strede dnešného oltára z roku 1715 je socha biskupa sv. Vojtecha, ktorý drží v ľavej ruke dvojramenný kríž, symbol misijného arcibiskupstva, a pravou rukou žehná veriacich.

Sochy sv. Petra a Pavla na oltári symbolizujú apoštolskú činnosť sv. Vojtecha, sochy sv. Juraja a sv. Michala, archanjela, poukazujú na úlohu sv. Vojtecha pri obrane práv a cirkevných záujmov, sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava pripomínajú zásluhy sv. Vojtecha na zveľaďovaní Cirkvi v Uhorsku

 Ľavý bočný oltár z 18. storočia je barokový, zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. „Kvôli Panne Márii prichádza do Gaboltova mnoho pútnikov,“ uviedol farár farnosti Gaboltov Tomáš Regeš. „Na oltári je obraz Panny Márie Škapuliarskej, ale na nadstavci má tento oltár aj obraz sv. Jozefa. Oltár bol postavený z iniciatívy členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Panna Mária na obraze drží v rukách malého Ježiša. Na hlave má striebornú korunu, ktorá je pozlátená, a okolo nej je dva - násť pozlátených hviezd. Pri nohách Panny Márie kľačí Šimon Stock, generálny predstavený karmelitánskeho rádu.“

Udalosť, ktorá je namaľovaná na obraze, sa udiala v roku 1251, keď sa Šimonovi Stockovi zjavi - la Panna Mária a podala mu škapuliar so slovami: „Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, odznak môjho bratstva, pre teba a pre všetkých karmelitánov ako mimoriadne znamenie milos - ti. Kto v ňom zomrie, nezakúsi večný oheň. To je znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstve, záruka pokoja a večnej zmluvy.“

Pravý bočný oltár v barokovom štýle je zasvätený Panne Márii Čenstochovskej. Okrem obrazu Panny Márie tu znova nachádzame plastiku sv. Vojtecha. 

KATOLÍCKE NOVINY

„Pozývame všetkých prejaviť úctu Panne Márii Gaboltovskej a aj svätému Vojtechovi na toto pútnické miesto spravované redemptoristami. Na púti si zároveň pripomenieme 175 rokov od založenia Katolíckych novín,“ uvádza riaditeľ spolku Ivan Šulík.

Katolícke noviny začali vychádzať v novembri 1849 v Pešti. Prvým zodpovedným redaktorom bol Šimon Klempa, kaplán vo farnosti sv. Jozefa v Pešti. Ich vydavateľom bol peštiansky Spolok na rozširovanie dobrých a lacných kníh (Spolok sv. Štefana). KN  vychádzali v  bernolákovskej slovenčine. Klempov nástupca od roku 1852 Ján Palárik zaviedol do novín Štúrovu kodifikáciu spisovnej slovenčiny.

V roku 1855 začal s Katolíc - kymi novinami spolupracovať Andrej Radlinský, kňaz, redaktor, vydavateľ a zakladateľ SSV. Dnes sa Katolícke noviny podľa šéfredaktora Jána Lauka snažia byť sprievodcom kresťana v súčas - nom svete.

„Ponúkame čitateľom témy, ktoré im, verím, pomáhajú orientovať sa v otázkach kresťanského života. Niekedy to nie sú jednoduché témy a možno s niektorými názormi čitatelia nemusia súhlasiť. Vždy však ponúkame ten po - hľad, ktorý je v súlade s náukou Cirkvi a víziou Svätého Otca.“ Okrem toho Katolícke noviny prinášajú obsah pre rodiny i pre tých najmenších čitateľov. Aj tento rok si pre nich pripravili letnú súťaž, počas ktorej deti stavali mosty so svätým Vojtechom. „Súťaž vyhodnotíme práve v Gaboltove, kam pozývame všetkých, ktorí sa zapojili do detskej súťaže, aby prišli so svojimi rodinami na spo - ločné stretnutie.“