Slávime Obetovanie Pána

Kardinál João Braz de Aviz pri tejto príležitosti sa zasväteným osobám prihovoril v osobitnom liste, ktorý je zameraný na misie.

Aby Duch okysličil naše zasvätenie

Prefekt João Braz de Aviz rozvíja v liste tému misie ako tretieho aspektu aktuálneho synodálneho procesu Cirkvi, ktorý prebieha na tému: Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia.

Slovami pápeža Františka kardinál pripomína, že „misia je kyslíkom kresťanského života: oživuje ho a očisťuje“.

„Aby sme mohli žiť misiu Božím spôsobom ako zasvätený život, potrebujeme dych Ducha Svätého, aby okysličil naše zasvätenie, aby ,rozšíril náš stan‘, aby nedovolil, aby túžba vychádzať a dostať sa k druhým hlásať evanjelium ochabla alebo bola zatienená, aby v nás znovu roznietil misionársky oheň.

On je skutočným protagonistom misie a zároveň tým, kto udržiava sviežosť našej viery, aby neochabla.“

Kardinál pozýva zasvätených klásť si nasledovné otázky:

„Vzývame Ducha mocne a často, prosíme ho, aby v našich srdciach znovu roznietil misionársky oheň, apoštolskú horlivosť, nadšenie pre Krista a pre ľudstvo?

Cítime nutkanie hovoriť o tom, čo sme videli a počuli (porov. 1 Jn 1, 3)?

Cítime túžbu po Kristovi?

Trpíme a riskujeme v súlade s jeho pastoračným srdcom?

Sme ochotní „rozšíriť svoj stan‘, kráčať spoločne?

A predovšetkým si položme otázku: to, čo nadchýna naše srdce, je Ježišova osoba, jeho city, jeho súcit?“

Zdroj: -TK KBS-, -VNSK-

Čas Božích prekvapení

Pri príležitosti sviatku Obetovania Pána si pripomeňme homíliu Svätého Otca Františka, ktorú predniesol pri slávení svätej omše so zasvätenými 2. februára 2018.

Štyridsať dní po Vianociach oslavujeme Pána, ktorý vstupujúc do chrámu, ide v ústrety svojmu ľudu. Na kresťanskom Východe sa tento sviatok nazýva „sviatok stretnutia“.

Je to stretnutie medzi Bohom ako dieťaťom, ktoré prináša niečo nové, a očakávajúcim ľudstvom, reprezentovaným starcami v chráme.

V chráme sa odohráva aj ďalšie stretnutie medzi dvoma dvojicami: na jednej strane sú to mladí Mária s Jozefom, na druhej strane staručkí Simeon a Anna.

Tí starší prijímajú od mladých a mladí zase čerpajú od starších.

Mária a Jozef totiž nachádzajú v chráme „korene ľudu“.

To je dôležité, pretože Boží prísľub sa neuskutočňuje individuálne a v jednom okamihu, ale spoločne a pozdĺž dejín.

A nachádzajú tiež „korene viery“, pretože viera nie je nejaký poznatok, čo sa treba naučiť z knihy, ale umenie života s Bohom, ktoré sa osvojuje zo skúsenosti tých, ktorí nás predišli na ceste.

Takto dvaja mladí pri stretnutí so starcami nachádzajú seba samých.

A dvaja starí ľudia, ktorí sú na konci svojich dní, dostávajú Ježiša, zmysel svojho života.

Táto príhoda tak napĺňa Joelovo proroctvo: „Vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia“ (Joel 3, 1).

Pri tomto stretnutí mladí vidia svoje poslanie a starcom sa napĺňajú sny.

A to všetko preto, lebo v centre stretnutia je Ježiš.

Pozrime sa na seba, milí bratia a sestry zasvätení.

Všetko sa začalo stretnutím s Pánom.

Zo stretnutia a z povolania sa zrodila cesta zasvätenia.

Treba si to pripomínať.

A ak si to dobre pripomenieme, budeme vidieť, že pri tom stretnutí sme neboli s Ježišom sami, bol tam aj Boží ľud, Cirkev, mladí i starí, tak ako v evanjeliu.

Je tu jeden zaujímavý detail: kým mladí Mária a Jozef verne dodržiavajú predpisy Zákona - evanjelium to spomína štyrikrát - a nič nehovoria, starci Simeon a Anna pribiehajú a prorokujú.

Zdalo by sa, že by to malo byť naopak: vo všeobecnosti mladí ľudia hovoria s nadšením o budúcnosti, zatiaľ čo starší ľudia strážia minulosť.

V evanjeliu sa to deje naopak, pretože keď sa stretneme v Pánovi, nastáva čas Božích prekvapení.

Nato, aby sa (rovnako) diali v zasvätenom živote, je dobré pamätať na to, že si nemôžeme obnoviť stretnutie s Bohom bez iných.

Nikdy nesmieme ponechať vzadu, nikdy nesmieme odpísať inú generáciu, ale sprevádzať sa deň čo deň, s Pánom uprostred.

Pretože ak mladí sú povolaní otvoriť nové dvere, tak starí majú kľúče.

A mladosť inštitútu spočíva v tom, že sa ide ku koreňom, počúvajúc starších.

Niet budúcnosti bez tohto stretnutia medzi staršími a mladými.

Niet rastu bez koreňov a niet rozkvetu bez nových výhonkov.

Žiadne proroctvo bez pamäti, žiadna pamäť bez proroctva; vždy vo vzájomnom stretnutí.

Dnešný hektický život nás vedie zatvárať mnoho dverí k stretnutiu, často zo strachu z druhých; stále otvorené zostávajú len dvere obchodných centier a spojenia cez internet.

Ale v zasvätenom živote nech to tak nie je.

Brat a sestra, ktorých mi Boh dáva, sú súčasťou môjho príbehu, sú to dary, ktoré treba chrániť.

Nech sa nestane, že budeme hľadieť viac na obrazovku mobilu než bratovi do očí alebo sa zameriame na naše programy viac ako na Pána.

Pretože keď sa do centra dostanú viac projekty, techniky a štruktúry, zasvätený život prestáva priťahovať a už viac nekomunikuje; nerozkvitá, pretože zabúda na to, „čo má pod zemou“, na korene.

Zasvätený život sa rodí a obrodzuje zo stretnutia s Ježišom, takým, aký je: chudobný, čistý a poslušný.

Je to podvojná koľaj, po ktorej sa pohybuje: na jednej strane iniciatíva Božej lásky, ktorou sa všetko začína a ku ktorej sa musíme vždy vracať; na druhej strane naša odpoveď, ktorá je pravou láskou vtedy, keď je bez „ak“ a bez „ale“, keď napodobňuje Ježiša chudobného, čistého a poslušného.

Takže zatiaľ čo sa svetský život usiluje niečo si nahonobiť, zasvätený život opúšťa bohatstvá, ktoré sa pomíňajú, aby objal toho, ktorý pretrváva.

Život sveta sleduje pôžitky a túžby seba samého.

Zasvätený život oslobodzuje city od každého vlastnenia, aby sme plne milovali Boha a iných.

Svetskému životu záleží na tom, aby robil to, čo chce.

Zasvätený život si vyberá pokornú poslušnosť ako najväčšiu slobodu.

A zatiaľ čo život sveta zakrátko zanechá prázdnymi ruky i srdce, život podľa Ježiša napĺňa pokojom až do konca - tak ako v evanjeliu, kde starci prichádzajú šťastní ku sklonku svojho života, majú Pána v náručí a radosť v srdci.

Ako nám dobre padne tak ako Simeon držať Pána v náručí (porov. Lk 2, 28)!

Nielen v hlave a v srdci, ale v náručí, vo všetkom, čo robíme: v modlitbe, v práci, pri stole, pri telefonovaní, v škole, s chudobnými, všade.

Mať Pána v náručí je liekom na izolovaný mysticizmus i na nespútaný aktivizmus, pretože skutočné stretnutie s Ježišom pomáha napriamiť sa aj sentimentálne pobožným, aj frenetickým aktivistom.

Prežívať stretnutie s Ježišom je tiež liekom na „paralýzu normálnosti“, je otvorením dennému virvaru milosti.

Dovoliť Ježišovi, aby sa s nami stretol, vyhľadávať stretnutie s Ježišom - to je tajomstvo, ako si zachovať oheň duchovného života.

Je to spôsob, ako sa nedať vtiahnuť do života v pridusení, kde má navrch lamentovanie, horkosť a neodvrátiteľné sklamania.

Stretnúť sa v Ježišovi ako bratia a sestry, mladí i starí, aby sme prekonali jalové rečnenie o starých dobrých časoch, tú nostalgiu, ktorá zabíja dušu; aby stíchlo šomranie, že tu už nič nefunguje.

Ak sa každý deň stretávame s Ježišom a s bratmi, srdce sa nepolarizuje smerom k minulosti alebo smerom k budúcnosti, ale žije Boží dnešok v pokoji so všetkými.

Na konci evanjelií je iné stretnutie s Ježišom, ktoré môže inšpirovať zasvätený život, stretnutie so ženami pri hrobe.

Išli na stretnutie s mŕtvym. Ich kráčanie sa zdalo zbytočné.

Aj vy idete vo svete proti prúdu. Život sveta ľahko odmieta chudobu, čistotu a poslušnosť.

Ale - ako tieto ženy - choďte ďalej, napriek obavám z ťažkých kameňov, ktoré treba odvaliť (porov. Mk 16, 3).

A tak ako tieto ženy sa ako prví stretnite so vzkrieseným a živým Ježišom, objímte ho (porov. Mt 28, 9) a hneď ho ohlasujte bratom, s očami rozžiarenými veľkou radosťou (porov. porov. Mt 28, 8). Takto ste večným úsvitom Cirkvi.

Vy, zasvätení a zasvätené, ste večným úsvitom Cirkvi!

Prajem vám opätovne dnes v sebe oživiť stretnutie s Ježišom, kráčajúc spoločne k nemu, toto dá jas vašim očiam a rezkosť vašim krokom.

Zdroj: -TK KBS-, -VNSK-

Modlitba

Ranné chvály

Čo čakáš, Sion, Pána tu?

Priprav sa, vyzdob komnatu,

maj svetlo viery, nevzdychaj,

prijmi Nevestu, Ženícha.

Blažený starček, pozri sa,

uvidíš Dieťa Ježiša;

a ohlás spásu národov,

svetlo, čo vzišlo pohanom.

V náručí matky Kristus, Pán,

obetuje sa v chráme chrám;

poslúcha zákon Boží Syn,

ten, čo viazaný nebol ním.

Ty, Panna, prines obetu:

Syn Otcov aj tvoj syn je tu!

Obetuj Bohu aj nás s ním,

veď život za nás položí.

Len kráčaj, Panna, Kráľovná,

a polož Syna na oltár;

bo on zve všetkých k radosti,

prichádza spása z výsosti.

Nech ti je sláva, Ježišu,

cez večnosť, v ktorej kraľuješ

s Otcom i Duchom Presvätým,

že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009.