Slávime sv. Františku Rímsku, patrónku motoristov
Rím dal Katolíckej cirkvi viacero výnimočných svätcov. Ilustračná snímka: -TK KBS-/Anton Kulan
Františka je ženská podoba mužského mena František, ktoré je odvodené z talianskeho mena Francesco, čo v preklade znamená malý Francúz, Francúzik.
Napriek tomu, že pochádzala z bohatej šľachtickej rodiny, svätá Františka Rímska, rehoľníčka, nemala ľahký život.
Narodila sa v roku 1384 v Ríme.
Vo Večnom meste aj zomrela.
Bolo to 9. marca 1440.
Hoci Františka chcela vstúpiť od mladosti do kláštora, otec dohodol jej sobáš so šľachticom Lorenzom Ponzianim.
Manželstvo bolo šťastné.
Lorenzo si Františku vážil pre všetky jej dobré vlastnosti, skromnosť, obetavosť a pokoru.
Pod krásne šaty si Františka obliekala vrecovinu.
Bola zdržanlivá v reči a vyhýbala sa hlučnej zábave, tancu, honosnému jedlu i vínu.
Cirkev sa v tom čase zmietala vo veľkej pápežskej schizme a v zlom stave bol i Rím.
Trikrát mesto okupoval a vyplienil neapolský kráľ.
Františkin manžel bojoval na strane obrancov Ríma.
Bol ťažko ranený a už nikdy celkom nevyzdravel.
Najstaršieho Františkinho syna odvliekli nepriatelia ako rukojemníka, dve mladšie deti zomreli počas epidémie moru.
Pre Františku nastali veľmi ťažké časy, ale ona sa nedala zlomiť.
Jej hlboká nábožnosť ju zachránila od zúfalstva.
Dobročinnosť, ktorú od malička preukazovala núdznym, obracala jej pohľad a záujem na ľudí, ktorí boli ešte v horšej situácii ako ona.
Zásoby obilia a vína rozdala chudobným.
Chorých ošetrovala a privádzala k pokániu.
Modlila sa s nimi a za nich.
V roku 1425 založila nábožnú skupinu, ktorú tvorili ženy z vyššej spoločnosti.
Volali sa oblátky.
Nemali svoj kláštor, žili naďalej so svojimi rodinami, ale podľa benediktínskej reguly.
Rimania si Františku ctili už počas jej života.
Obdivovali jej hlboký duchovný život spojený s mystickými darmi.
Hneď po smrti ju začali uctievať ako sväticu.
Oficiálne ju v roku 1608 kanonizoval pápež Pavol V.
Vo svojom živote spojila vnútorný život modlitby s tou najživšou vonkajšou činnosťou.
V ikonografii sa zobrazuje s knihou a vedľa stojacim anjelom; neskôr sa zobrazuje aj s Dieťaťom Ježišom.
Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006.