Slávime svätého Jozefa, ženícha Panny Márie

Pôvod mena Jozef pochádza z hebrejského Jóseph, čo v preklade znamená Boh pridá, rozhojní.

Svätý Jozef bol muž veľkej viery, so zmyslom pre rodinu.

Bol mužom viery, obetavým manželom a pred zákonom otcom, ktorý si veľmi dobre uvedomoval svoju úlohu ochrancu, strážcu, živiteľa svojej rodiny.

Bol mužom činu.

Bol mužom konajúcim z lásky a mužom obety.

Bol mužom, ktorý pre záujem dieťaťa išiel aj do emigrácie.

Bol mužom, ktorý obetavo hľadal strateného Ježiša a ktorý jeho nájdenie potom prežíval v tichu, bez zbytočných slov, čo ho charakterizuje ako muža hrdého a principiálneho.

Vo Svätom písme nemáme bližšie podrobnosti o jeho pôvode a živote.

Vieme však, že už od samého začiatku života Cirkvi bol mimoriadne uctievaný a vzývaný ako ochranca celej Cirkvi.

Jeho úcta sa zvlášť rozvinula na Východe.

Na Západe jeho úctu najviac šírili františkáni, sv. Bernard z Clairvaux, sv. František Saleský, sv. Bernardín Sienský a sv. Terézia z Avily.

V ikonografii sa svätý Jozef zobrazuje s Dieťaťom Ježišom na rukách a s ľaliou alebo s tesárskym náradím.

Najstarším zobrazením je Jozef pri jasliach, ako drží ochrannú ruku nad Dieťaťom a jeho Matkou.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006

Svätý Jozef sa teší mimoriadnej úcte veriacich aj v bratislavskom dóme. Snímka: Erika Litváková

Patrón Katolíckej cirkvi

Svätého Jozefa za patróna Katolíckej cirkvi vyhlásil bl. pápež Pius IX. dekrétom Quemadmodum Deus 8. decembra 1870.

Pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa.

V apoštolskom liste Patris corde (S otcovským srdcom), ktorý vydal 9. decembra 2020, pápež František opisuje svätého Jozefa charakteristikami: milovaný otec, nežný a láskavý, poslušný, prijímajúci, tvorivo odvážny, pracovitý a držiaci sa v úzadí – v tieni.

Mimoriadny Rok sv. Jozefa sa skončil 8. decembra 2021.

Podľa slov pápeža Františka pandémia a jej dôsledky ukazujú, že pre život človeka nie sú dôležité celebrity z titulkov novín a televíznych programov, ale ľudia „ktorí každý deň prejavujú trpezlivosť a veľkú nádej a snažia sa nešíriť paniku, ale zmysel pre zodpovednosť“.

Pápežov list Patris corde je „slovom uznania a vďačnosti“ pre rodičov, starých rodičov, učiteľov, opatrovateľov, lekárov, predavačov v supermarketoch, upratovací personál, políciu, špeditérov, dobrovoľníkov, kňazov a rehoľníkov – pre „každého, kto ukazuje, že nikto sa nemôže zachrániť sám“.

So žiadnym svätcom – s výnimkou Panny Márie – sa pápežský učiteľský úrad nezaoberal v minulosti v takej veľkej miere ako s Jozefom, píše František. 

Pápež Pius IX. vyhlásil 8. decembra 1870 sv. Jozefa za „všeobecného patróna Cirkvi“; pápež Lev XIII. zdôraznil jeho vzťah k svetu práce kvôli jeho povolaniu tesára; pápež Pius XII. ho v roku 1955 vyhlásil za „patróna robotníkov“. 

V apoštolskom liste z roku 1989 pápež Ján Pavol II. označil sv. Jozefa za „ochrancu Vykupiteľa“ (Redemptoris custos).

Sv. Jozef je podľa slov Svätého Otca Františka dôležitým vzorom pre všetkých otcov. 

Človek sa nestane otcom „tým, že privedie na svet dieťa, ale skôr tým, že sa oň zodpovedne stará“. 

Byť otcom znamená uvádzať a sprevádzať dieťa do reality života. 

Pápež František hovorí, že to sa nestane tým, že syn alebo dcéra budú „držaní v zajatí, uväznení, ale tým, že sa im umožní, aby sa rozhodovali, uplatňovali svoju slobodu a odišli“. 

Ak sa o Jozefovi hovorí ako o „cudnom“, je to aj preto, lebo „cudná láska“ nechce druhého človeka opantať alebo ho spútať.

-TK KBS-, -VNSK-