Slávime svätého Klementa, ktorý upevňoval pokoj a svornosť

Meno Klement pochádza z latinského clemens, čo v preklade znamená spokojný, tichý, pobožný.

Tretí nástupca svätého Petra spravoval Cirkev v rokoch 92 – 99.

Napísal list kresťanom v Korinte, ktorý dosvedčuje, aký veľký význam mal rímsky biskup – pápež v prvom storočí.

Podnetom na napísanie listu boli neporiadky v kresťanskom spoločenstve.

Niektorí z mladších členov sa totiž postavili proti cirkevnej hierarchii, v dôsledku čoho vznikla schizma.

Nebolo to dobré svedectvo pre ostatných kresťanov a dokonca to pohoršovalo aj pohanov.

Klement vyzval pôvodcov schizmy na pokánie.

Tiež vyzval na znovu uvedenie presbyterov do úradu.

Poukazoval na právomoc, ktorú Kristus udelil apoštolom, a zdôraznil, že tí, ktorí boli od apoštolov alebo ich nástupcov so súhlasom obce uvedení do úradu, nesmú byť zosadení, pokiaľ svoju službu riadne zastávajú.

Dionýz v polovici 2. storočia dosvedčuje, že list bol v dobe jeho vedenia v cirkevnom zhromaždení riadne prečítaný.

Z tejto skutočnosti možno usudzovať, že Klementov list sa stretol s pozitívnym prijatím.

List obsahuje vzácne správy o Nerónovom prenasledovaní, o ceste svätého Pavla do Španielska, o mučeníckej smrti svätých Petra a Pavla v Ríme a o cirkevných úradoch vtedajších čias.

Klement podstúpil mučenícku smrť vo vyhnanstve na Kryme, kde jeho pozostatky našli svätí solúnski bratia Konštantín a Metod.

Priniesli ich aj na Veľkú Moravu a potom do Ríma, kde boli uložené v bazilike, ktorá nesie patrocínium svätého Klementa.

V ikonografii sa svätec zobrazuje v pápežskom oblečení. Jeho atribútmi sú: Baránok z Apokalypsy; kotva, ktorú mu uviazali na šiju; kniha; malý kríž; pálium.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007

Modlitba

Bože, obdivuhodná sila všetkých svätých, naplň nás radosťou pri spomienke na svätého Klementa, Kristovho kňaza a mučeníka; veď on nielen slávil tajomstvo viery, ale vydal o ňom aj svedectvo svojou krvou; a evanjelium, ktoré hlásal slovom, potvrdzoval skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009

Benedikt XVI. o svätom Klementovi

Svätému Klementovi sa vo svojom príhovore v rámci generálnej audiencie venoval v marci 2007 aj pápež Benedikt XVI.

V katechéze predstavil život a pôsobenie jedného z apoštolských otcov ranej Cirkvi – svätého Klementa, ktorý bol tretím nástupcom sv. Petra.

Žil v posledných rokoch prvého storočia a stretol sa s niektorými z apoštolov.

„Tento rímsky biskup si získal takú autoritu a prestíž, že mu bolo pripísané autorstvo rôznych písomností.

Jediným dielom, ktorého autorom je celkom určite, je však list Korinťanom.

Veľký ,archivár‘ prvokresťanstva Eusébius z Cézarey ho prezentuje týmito slovami: Od Klementa máme jeden list všeobecne považovaný za autentický, ktorý má zvlášť obdivuhodný obsah. Napísal ho v mene rímskej cirkvi korintskej cirkvi.

Tento list si získal vážnosť takmer kánonickú.

Na začiatku tohto po grécky napísaného listu sa Klement sťažuje na ,neočakávané protivenstvá, ktoré nás tak náhle a jedno za druhým postihli‘ a ktoré mu zabránili vyjadriť sa skôr.

Týmito ,protivenstvami‘ myslí zrejme prenasledovanie zo strany cisára Domiciána, lebo list je datovaný do obdobia nasledujúceho bezprostredne po smrti cisára a po skončení prenasledovania, dá sa povedať, hneď po roku 96.“

Benedikt XVI. uviedol, že účelom Klementovho listu bolo v pokoji zjednotiť Korinťanov, obnoviť ich vieru a upevniť tradíciu, ktorú krátko predtým prijali od apoštolov.

„Môžeme povedať, že tento list predstavuje prvé uplatnenie rímskeho primátu po smrti sv. Petra.

Klementov list sa zaoberá témami veľmi milými a blízkymi apoštolovi Pavlovi, ktorý Korinťanom tiež napísal dva rozsiahle listy.

Ide najmä o dodnes aktuálnu teologickú dialektiku indikatívu spásy a imperatívu morálne správneho konania, ale predovšetkým o radostnú správu o milosti, ktorá prináša spásu.

Pán nás predchádza, odpúšťa nám, dáva nám svoju lásku a milosť byť kresťanmi - jeho bratmi a sestrami.

Táto správa napĺňa naše životy radosťou a poskytuje istotu nášmu konaniu: Pán nás neustále predchádza svojou milosťou a jeho dobrota je vždy väčšia ako všetky naše hriechy.”

Benedikt XVI. ďalej povedal, že Klement v liste Korinťanom vyzýva veriacich na pokoru a bratskú lásku – teda na dve čnosti, ktoré sú základom existencie Cirkvi: „Sme svätý ľud - povzbudzuje Klement - konajme teda všetko, čo svätosť vyžaduje. Zvlášť pripomína, že Pán ustanovil, kde a kým má byť vykonávaná bohoslužba, aby bola vykonaná sväto a so skutočnou zbožnosťou a mohla byť prijatá jeho vôľou.

Klement vysvetľuje, že ako najvyšší veľkňaz má predpísané vlastné liturgické funkcie, kňazi majú určené úkony, leviti svoje služby. Laici sú viazaní príkazmi pre laikov.“

Benedikt XVI. ďalej podčiarkol:

„Všimnite si, že v tomto liste z konca prvého storočia sa prvý raz v kresťanskej literatúre používa grécky termín láikos, čo znamená člen laosu, čiže Božieho ľudu.

Týmto spôsobom, odvolávajúc sa na liturgiu starého Izraela, Klement ukazuje predstavu ideálnej Cirkvi.

Je zhromaždená jediným Duchom milosti, vyliatom na nás, ktorý oživuje rôzne údy Kristovho tela, v ktorom všetci, zjednotení bez akéhokoľvek rozdelenia, sme údmi pre seba navzájom.“

Tieto Klementove slová Benedikt XVI. interpretoval tak, že odlišnosť medzi laikom a duchovenstvom neznamená protiklad, ale organické spojenie rôznych častí jedného tajomného tela.

„Cirkev naozaj nie je miestom zmätku a anarchie, kde si človek môže v každej chvíli robiť, čo sa mu zachce.

V tomto organizme s rozčlenenou štruktúrou každý vykonáva službu podľa povolania, ktoré dostal.

Klement jasne vyjadruje náuku apoštolského nasledovníctva.

Normy, ktoré ju riadia, pochádzajú v konečnom dôsledku od samotného Boha.

Otec poslal Ježiša Krista, ktorý si vybral apoštolov.

Tí potom vybrali vodcov prvých spoločenstiev a ustanovili, aby po nich prišli ďalší muži hodní tohto úradu.“

Benedikt XVI. poukázal na Klementovo tvrdenie, že Cirkev má sviatostnú štruktúru, nie politickú, a je predovšetkým Božím darom, nie dielom človeka.

Pôsobenie Boha, ktorý prichádza, aby sa s nami stretol v liturgii, predstihuje naše rozhodnutia a myšlienky.

„Klement chváli Boha a ďakuje mu za jeho obdivuhodnú prozreteľnosť lásky, ktorá stvorila svet a snaží sa o jeho spásu. Zvláštnu dôležitosť v jeho liste predstavuje modlitba za vládcov,“ povedal Benedikt XVI. a dodal, že Klement ňou uznal legitimitu politických inštitúcií v rámci poriadku určeného Bohom a zároveň vyjadril starosť o to, aby tieto autority boli poslušné Bohu a uplatňovali moc, ktorú im dal Boh v pokoji, miernosti a so zbožnou úctou.