Slovensko odvčera žije na ekologický dlh

Dátum, keď svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh, zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). A každý rok je správa alarmujúcejšia. V roku 1970 pripadol Deň environmentálneho dlhu na 29. december – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august. Vtedy ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré príroda dokáže počas jedného roka obnoviť.

Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov platforma sleduje nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín, od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý.

Naše problémy

Najväčšími problémami Slovenska sú produkcia oxidu uhličitého z fosílnych zdrojov, nevhodné poľnohospodárstvo a odlesňovanie. Envirostratégia Ministerstva životného prostredia SR upozorňuje na zhoršovanie vlastností pôdy, ktorú ohrozuje množstvo dusičnanov. V poľnohospodárskej krajine zasa chýbajú úpravy na udržanie vody a rozsiahle monokultúry sa podpisujú na úbytku biodiverzity. Alarmujúce údaje vyplývajú aj zo Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, podľa ktorej sa u nás ročne vyťaží 9,4 miliónov kubických metrov dreva, pričom za posledné dve dekády narástol objem ťažby skoro dvojnásobne.

„Naše správanie je nezodpovedné voči našim deťom. Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa. A hoci tieto témy trápia verejnosť i na Slovensku, politici im stále venujú malú pozornosť,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko.

Ohrozenie pre naše zdravie

Dôsledkami nezodpovedného prístupu k prírodným zdrojom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie. „Prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne cez 430-tisíc ľudí (Na Slovensku to bolo podľa správy Európskej environmentálnej agentúry až 5 600 predčasných úmrtí ročne, pozn. red.),“ upozornila Ester Asinová, riaditeľka WWF European Policy Office v Bruseli.

Podľa nej lídri Európskej únie musia túto situáciu vnímať ako stav pohotovosti a nastaviť pravidlá na trvalo udržateľnú budúcnosť Európy. „Voľby do Európskeho parlamentu sú príležitosťou, keď môžeme našim politickým reprezentantom vyjadriť dôveru, že sa vyberú správnou cestou smerom k ochrane nás a našej planéty,“ poznamenala Ester Asinová.

Obyvatelia Európskej únie síce predstavujú len sedem percent obyvateľov sveta, no vyčerpajú až 20 percent biokapacity planéty. Celá Európska únia tento rok začala žiť na ekologický dlh 10. mája. Ešte horšie sú na tom so zodpovedným prístupom k prírodným zdrojom USA, ktoré žijú na ekologický dlh tento rok už od 15. marca či Rusko, ktoré prekročilo túto hranicu už 26. apríla. Celosvetový „overshoot day“ sa očakáva koncom júla.