Služba v zahraničí si vyžaduje pevných, komunikatívnych a verných kňazov

Na úvod svätej omše biskup Jozef Haľko adresoval veriacim prítomným na slávení Eucharistie tieto slová:

„Drahí bratia a sestry, prežívame jedinečnú svätú omšu, pretože na nej koncelebrujú kňazi, ktorí slúžia svojou kňazskou, ľudskou, kazateľskou, dušpastierskou činnosťou Slovákom žijúcich v zahraničí.

Títo kňazi prijali z poverenia biskupov Slovenska na seba bremeno tejto služby, keďže pracujú v istom zmysle slova v sťažených podmienkach, pretože jedna vec je slúžiť doma a druhá vec je robiť službu v zahraničí.

To si vyžaduje pevných, komunikatívnych a verných ľudí. Preto im chcem už na začiatku svätej omše veľmi poďakovať.“

Biskup Haľko obetoval svätú omšu za hojnosť požehnania pre každého z týchto kňazov.

Svätá omša sa slávila na liturgický sviatok svätého Tomáša, preto biskup Haľko v homílii zdôraznil slová tohto apoštola:

Naša najhlbšia katolícka identita spočíva v slovách sv. Tomáša, ktorý nás cez živé slovo učí hovoriť: Ježiš, ty si Pán môj a Boh môj.

Nejde len o slová, ide o to, aby sa slová Pán „môj“ a Boh „môj“ premietli do našich najzákladnejších postojov.

Vy, milí bratia, ktorí pracujete v zahraničí, máte za úlohu urobiť všetko preto, aby vaši veriaci – Slováci i miestni veriaci, ktorým tiež slúžite - mali v sebe tento úplne najzákladnejší postoj svätého Tomáša.

Aby vedeli povedať nielen, že Ježiš je Pán a Boh, ale aby tam bolo to kľúčové slovo môj: Pán „môj“ a Boh „môj“.

Veď Mária Magdaléna oslovila Ježiša pri hrobe „Rabbuni“, a nie Rabbi.

A práve v tom je rozdiel: rabbi je učiteľ, majster, ale „Rabbuni“ je „môj“ Učiteľ, „môj“ Majster.

Toto je úplný základ všetkého.

Celé snaženia Katolíckej cirkvi, všetky aktivity a podujatia majú tento cieľ: aby jednotlivec prijal Ježiša za svojho Pána, za svojho Boha, čo v konečnom dôsledku znamená aj pevnosť a jasnosť v základných pravdách o človeku, o jeho živote, o jeho identite.

Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko bol hlavným celebrantom svätej omše. Snímka: Peter Zimen

To, čo nás na dnešnom evanjeliu tiež zaujme, je Ježišovo milosrdenstvo.

Ježiš ide v istom zmysle slova na úroveň možností a kapacít svätého Tomáša. Ježiš sa skláňa na Tomášovu úroveň, na to, čo vládze prijať.

A potom ho Ježiš dvíha a hovorí: blažení sú tí, ktorí nevideli, nedotýkali sa, a predsa uverili.

V týchto Ježišových slovách je napomenutie, podpora aj milosrdenstvo.

Ježiš nás vedie k tomu, čo je podstatné: vložiť sa do jeho rán a tiež znášať vlastné rany a utrpenia v duchu obety voči druhým.

Chcem vám, milí bratia, poďakovať za to, že vo svojich veriacich udržujete pravdu o Ježišovi a pravdu o človeku – a robíte to s podobným milosrdenstvom a pravdivosťou, ako to Ježiš urobil so svätým Tomášom: citlivo, empaticky, a predsa jasne, úprimne ho viedol k jadru Pravdy, k hĺbke svojho Srdca.

Prajem vám všetkým, ktorí ste v službe v najrôznejších typoch komunít, aby ste si udržali vždy to zlaté zrnko kňazskej identity nenarušené, nerozriedené, nespochybnené, ukotvené v Kristovi slovami: ty si Pán môj a Boh môj a moja služba má vždy viesť k tebe.

V tom je záchranná sieť našej služby, že ponúkame jasnú, biblickú, pravdivú alternatívu pre všetkých, ktorí majú otvorené srdce.