Sochu tvoril s nadšením a veľkou bázňou

Spomedzi mnohých umelcov, ktorých na Slovensku máme, ste boli oslovený s prosbou vyhotoviť sochu pre pápeža práve vy. Ako ste túto výzvu prijali?

Ohľadom zhotovenia sochy sv. Ondreja ma oslovil pomocný biskup Košickej arcidiecézy Marek Forgáč. Povedal, že pozná môj výtvarný prejav v sakrálnej tvorbe, že sa mu veľmi páči a že by som teda bol na túto úlohu najvhodnejším kandidátom. Otázka však neznela len, či by som sa na to podujal, ale či by som to stihol v takom krátkom čase. Stretli sme sa niekedy začiatkom júla. Ponuka vyhotoviť dar pre Svätého Otca - to je niečo, čo sa neodmieta. Bola to pre mňa veľká česť po profesionálnej aj osobnostnej stránke. A aj keď som na chvíľu zapochyboval, či som naozaj ja ten správny, neváhal som a túto výzvu som prijal. Musel som však posunúť termíny ostatným zákazníkom. Samozrejme, stretol som sa s pochopením. A tak som sa pustil do práce s nadšením, ale aj s veľkou zodpovednosťou.

Prezradíte, prečo práve socha svätého Ondreja? Z akého materiálu je zhotovená?

Možno nie každý vie, že svätý Ondrej je patrónom Košickej arcidiecézy. Preto takýto výber. Zo začiatku sme sa pohrávali s myšlienkou vytvorenia sochy v životnej veľkosti. Ale pre krátkosť času a problémy, ktoré by vznikli pri jej prevoze, sme sa napokon dohodli na výške 70 centimetrov. Použil som lipové drevo, pretože lipa je najprijateľnejšia pri výrobe takýchto sôch. A, samozrejme, rozšíril som si ešte vedomosti o sv. Ondrejovi.

Pri tvorbe sochy ste mali iste na mysli, že ide o dar pre najvyššieho predstaviteľa Cirkvi. Ako sa vám teda pracovalo? Bola aj tréma?

Rezbárstvo ma sprevádza celý život, na plný úväzok sa mu venujem vyše 30 rokov. Každá práca, každé dielo ma posúva ďalej. Žijem tým. Sakrálna tvorba ma napĺňa a bol som veľmi potešený, keď mi otec biskup povedal, že sa mu moja práca páči. Návrhy boli pôvodne dva, no museli sme sa rozhodnúť len pre jeden. Spoločne sme všetko konzultovali a nakoniec jeden vybrali. A či som mal trému? Samozrejme, zo začiatku som pochyboval, či je to vôbec správne. Ale potom som sa už postupne dostal do svojho tempa, do svojej bubliny, a už som aj zabudol na svet okolo seba. Ak človek pracuje naplno a vžije sa do tvorby, komunikuje s dielom, dáva mu, čo potrebuje, už nič iné nevníma. Nenazval by som to tréma, skôr bázeň. Musel som sa veľmi sústrediť, pozorne sledovať odkrývajúce sa detaily diela. A tak som postupne vypol a nevnímal už okolnosti, ktoré dielo sprevádzajú. Dokonca človek pri takýchto prácach prestane vnímať čas. Keď to ide, jednoducho pracujem. Mám chápavú manželku, takže nie je problém, keď som stále v ateliéri. (Smiech.) Mám ho pri dome. Ak ma práca chytí, tak sa pracuje dobre. Vtedy nehľadím na to, či je deň alebo už noc. Práce bolo veľa a času málo. Nešlo o osem hodín denne. Ale s Božou pomocou sa všetko zvládlo včas.

Takže ste v lete nemali ani dovolenku?

Nie. Museli sme sa prispôsobiť a plány na júl a august sme upravili tak, aby som dielo stihol odovzdať načas. Na dovolenku sme šli až začiatkom septembra. Sochu som odovzdal ešte predtým, než sme odcestovali, aby som celý čas nebol v strese, že ma po príchode domov čakajú nejaké povinnosti. A naozaj som si dobre oddýchol. Otec biskup neskrýval nadšenie. Tie slová uznania, pochvaly a vďaky - to je to, čo mi dodáva silu a posúva ma ďalej. Vtedy mám radosť, že sa dielo podarilo. To sú veci, pre ktoré sa to všetko oplatí. Namáhavá práca, ponocovanie... Pozitívna spätná väzba pre mňa znamená viac ako peniaze.

Otec biskup bol teda spokojný. A čo vy? Ako vnímate hotové dielo?

Určite to stálo za to. Každú sochu mám po ukončení ešte nejaký čas rozpracovanú v ateliéri. Všetko je počmárané, kým dielo nie je úplne hotové. Pretože vždy nájdem niečo, čo by som ešte vylepšil alebo spravil inak. Svätý Ondrej bol však špecifický v tom, že mi už nezostal priestor ani čas na to, aby som si ho nechal pár dní na nejaké dotváranie. A reakcia otca biskupa bola pre mňa dostatočným zadosťučinením.

Socha svätého Ondreja je dar pre pápeža Františka. Ako vnímate jeho osobnosť? 

Sme veriaca rodina. Všetci sa veľmi tešíme, že príde. Je to pre nás veľká česť. Pred rokmi sme boli tiež na stretnutí s Jánom Pavlom II. v Bratislave a teraz sa chystáme do Košíc. Je to super chlapík. Rád ho počúvam a rád si pozriem jeho prejavy. Veľa pre mňa znamená, že taká veľká osobnosť navštívi takú malú krajinu, ako je naša, a že s nami pár dní pobudne. Je to pre nás požehnanie.

Drevorezba zobrazujúca svätého Ondreja, patróna Košickej arcidiecézy. Snímka: archív Ivety a Martina Barnášovcov.