Spišskosobotský kostol odhalil tajomstvá

Rímskokatolícka farnosť v Spišskej Sobote chcela zreštaurovať a upraviť podlahu v presbytériu kostola. „Keďže sa nachádzame v priestore národnej kultúrnej pamiatky, sme viazaní istými pravidlami a legislatívou,“ vysvetľuje archeológ Peter Ďurica, „každú takúto aktivitu musí odsúhlasiť pamiatkový úrad,“ pokračuje.

Už na začiatku prác pri južnom profile kostola natrafili na ľudskú kostru pri základovom murive. Na základe mince, ktorá sa našla pri mŕtvom, sa možno domnievať, že pochádza z obdobia stredoveku. Zaujímavosťou je, že minca je staršia ako samotná stavba datovaná približne rokmi 1190 – 1240.

Ide o takzvaný brakteát, teda mincu z tenkého strieborného plieška, ktorá bola razená len z jednej strany. Vidieť na nej sediaceho kráľa, ktorý v ruke drží zlaté kráľovské jablko. „V tom období ešte nebolo presbytérium v takom rozsahu ako teraz,“ hovorí Peter Ďurica, „teda hrob je súčasťou cintorína, ktorý stál kedysi pri kostole. Minca nedatuje stavbu, ale hrob. Vidieť, že murivo hrob porušuje. Panva je zaliata maltou a lebka rozdrvená kameňom, keď na ňu položili múr.“

Podľa archeológa Petra Ďuricu kostra nájdená v presbytériu patrí duchovnému. / Snímka: Rastislav Tajat

V presbytériu sa našla ďalšia zachovalá ľudská kostra. V pochovávaní v tej dobe platila istá spoločenská hierarchia. Kým na prikostolnom cintoríne smel byť pochovaný ktokoľvek, vnútri to mohli byť len významné osobnosti – šľachtici alebo duchovní.

Na základe tohto faktu možno tvrdiť, že druhá kostra patrí niekomu z vyšších spoločenských kruhov a pochádza už z obdobia novoveku. „Kým stredoveký hrob v obvodovom murive je v hĺbke približne 50 centimetrov od úrovne vtedajšieho terénu, novoveké hroby idú oveľa hlbšie,“ informuje Peter Ďurica. Tiež dodáva, že pravdepodobne pôjde o duchovného, keďže sa pri ňom našlo zrnko, ktoré by mohlo pochádzať z ruženca.

Objavené kostrové pozostatky v chráme / Snímka: Rastislav Tajat

Archeológ Ďurica má s kostolom ďalšie plány. Epitafy, ktoré sa nachádzajú v predsieni chrámu, sú vo veľmi zlom stave. Škodí im vlhkosť. Chceli by ich 2D a 3D technicky zdokumentovať a v prípade potreby aj zreštaurovať. Takisto plánujú tiež digitálne obnoviť farby na freskách. Ak sa nájdu financie, chceli by danú lokalitu aj s časťami námestia prezentovať formou rozšírenej reality, ktorá by bola obsiahnutá v turistickej brožúre.