Stal sa svedkom pevnej viery

Otec kardinál Korec je jeden z našich najväčších Slovákov poslednej doby.

Ešte azda sme si neuvedomili celú jeho veľkosť, ktorá sa už ale zapísala do dejín, lebo - môj kolega, by som tak povedal - otec Ján Korec, kardinál Korec - keď sa toto meno povedalo voľakedy, všetci okamžite po celom svete vedeli, že ide o „toho biskupa v montérkach“, ako ho volali, alebo že ide o „mladého jezuitu“, ktorý bol vysvätený za biskupa - a to s dovolením, ba s vymenovaním pápeža Pia XII. - už ako 27-ročný.

To bolo čosi mimoriadne v Cirkvi, čo sa stalo.

No o koho ide?

To je náš chudobný chlapec, ktorý sa narodil v Bošanoch v roku 1924, dva mesiace starší ako ja – preto si pamätám tie jeho dáta.

Pred rokmi, keď práve slávil svoje narodeniny - mal 75 rokov, prišiel za mnou nový francúzsky veľvyslanec pri Svätej stolici, ktorý bol predtým veľvyslancom v Prahe.

Samozrejme, že ho veľmi zaujímalo Slovensko, a tak navštívil aj nitrianskeho biskupa.

A tento francúzsky veľvyslanec mi prejavil veľkú úctu a veľký obdiv na nášho kardinála, vtedy už nitrianskeho biskupa, a priznal sa, že ho navrhol, aby mu francúzsky prezident udelil vysoké vyznamenanie.

To je len jeden prejav, čo znamenal kardinál Korec - už by som povedal na meradle svetovom.

Ustavične pozorovaný a prenasledovaný

Nuž kedy sa jeho kalvária vlastne skončila?

Neustále bol pozorovaný, neustále bol prenasledovaný; keď ho odsúdili v roku 1960 na 12 rokov, tak iba ten rok 1968 ho trochu vyslobodil, ale kade ho ešte predtým v 50. rokoch povláčili!

Bol internovaný v koncentračných táboroch v Jasove, Podolínci, Pezinku; potom po prepustení pracoval v rôznych civilných zamestnaniach.

Nemohol pôsobiť ako kňaz, tým menej ako biskup.

Pracoval ako robotník aj ako nočný strážca.

Napriek tomu, že Štátna bezpečnosť mu bola ustavične v pätách, dokázal stretať sa s mládežou, písať knihy a samizdaty, tajne svätiť kňazov, až kým ho v roku 1960 uväznili a odsúdili na 12 rokov žalára na Pankráci a vo Valdiciach.

Myslím, že vo Valdiciach sa stretol s biskupom Vojtaššákom – naši dvaja velikáni takto...

Po súdnej rehabilitácii po roku 1968 ho v júli 1969 prijal Pavol VI. – a pripravil mu krásny osobný dar.

Osobný dar od Pavla VI.

Pavol VI. pozorne sledoval správy o tŕnistej ceste „toho jezuitu“, ktorý sa z poslušnosti stal ako 27-ročný najmladším, i keď tajným biskupom, keď kruté prenasledovanie hrozilo pozbaviť Cirkev na Slovensku jej pastierov - lebo to bol dôvod, aby zostal tajný: aby mohol zaručiť vysviacku kňazov.

A veru on vysviacal; ako sám priznal, vysvätil viac ako 120 kňazov tajne.

Pavol VI. ho v júli 1969 prijal a vtedy na znak svojej osobnej úcty – Pavol VI. mal také krásne gestá – venoval Jánovi Korcovi svoj prsteň, pektorál a mitru, čo nosil ešte ako milánsky arcibiskup.

Toto sú malé, drobné veci, ktoré z Jána Chryzostoma Korca robia veľkého človeka – myslím, že ešte nie je všetko o ňom spracované a žeby bolo treba, aby sa mu prejavila aj posmrtná úcta, že sa o ňom napíše poriadny, širší, dôkladný a dokumentovaný životopis.

Pohreb arcibiskupa Nécseya a prvé stretnutie

S otcom a bratom kardinálom Korcom sme sa mohli zriedka stretnúť.

Z osobných spomienok chcem spomenúť niektoré, lebo mi utkveli v pamäti.

V júni roku 1968 zomrel nitriansky arcibiskup Eduard Nécsey.

Pápež Pavol VI. aj môj vtedajší predstavený na Kongregácii pre náuku viery, kardinál Franjo Šeper si ho veľmi vážili.

Aj ja som dostal dovolenie zúčastniť sa v mene kardinála Šepera na pohrebe v Nitre.

Hľadal som možnosť stretnúť sa s biskupom Korcom, ktorému nedovolili ukázať sa na pohrebe, ale ho neustále sledovali.

Po slávnosti v katedrále sa mi podarilo uniknúť príliš zamestnaným dozorcom a odbehnúť za mesto, kde sme sa s Korcom mohli prvý raz osobne porozprávať.

Jeho roku 1960 odsúdili na 12 rokov, ale už mu trest znižovali a mali ho prepustiť.

Roku 1968 bolo pre nás dôležité toto bratské stretnutie, slová a pocity sa dajú domyslieť.

Bolo však treba čakať ešte vyše dvadsať rokov, kým nadišli slobodnejšie časy a otvorili sa cesty medzi Rímom a Slovenskom.

Ján Pavol II. prečítal Od barbarskej noci na jeden dúšok

Ján Pavol II. mal vo veľkej úcte nášho kardinála, a keď vyšiel poľský preklad jeho knihy Od barbarskej noci, Ján Pavol II. si ho prečítal na jeden dúšok - tak sa mi priznal.

Pre jeho zásluhy a pre jeho dlhoročné svedectvo viery ho hneď vo februári 1990 – hneď ako to bolo možné - vymenoval za biskupa prvej diecézy v strednej Európe – aj to si musíme uvážiť – lebo na túto Nitriansku diecézu sa viažu aj dejiny sv. Metoda.

A o rok nato ho Ján Pavol II. povýšil za kardinála.

To všetko si musíme uvedomiť, lebo len takto pochopíme, že náš slovenský kardinál sa tak stal svetoznámym.

Kardinál Jozef Tomko a kardinál Ján Chryzostom Korec. Snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Ako Cyril a Metod

Pamätám sa na národnú púť na poďakovanie za všetko, čo pre Slovensko vykonal dnes už svätý náš priateľ Ján Pavol II.

Bolo to na našu spoločnú sedemdesiatku.

S kardinálom Korcom sme ho čakali pri vchode do veľkej sály na prvom poschodí nad vchodom do Baziliky sv. Petra, odkiaľ pápeži dávajú slávnostné požehnanie Urbi et orbi.

Táto aula delle benedizioni bola nabitá niekoľkými tisíckami Slovákov.

Často sa pozerám na fotografiu, ako si nás oboch Ján Pavol II. viedol za ruky cez jasajúci zástup až k trónu, odkiaľ mal k nám prejav.

Tento obraz mi zas pripomína iné milé stretnutie s otcom a bratom kardinálom Korcom, ktorý sa medzitým stal známym na celom svete a najmä v rímskej kúrii.

Roku 1995 sme sa obaja stretli na púti na levočskej Mariánskej hore.

Keď sme vychádzali ruka v ruke s otcom Jánom cez neširokú chodbu a dvere medzi dav ľudí na priestranstvo, padla vtipná poznámka: Ako Cyril a Metod!

Exercície vo Vatikáne

Keď sa mali konať v rímskej kúrii duchovné cvičenia pre pápeža, kardinálov, biskupov a iných účastníkov v marci 1998, Ján Pavol II. vybral za kazateľa nášho kardinála Korca.

Po prvých prednáškach prišli za mnou niektorí rímski priatelia hovoriac, že práve to si priali, nie vysokú vedu, ale svedectvo viery, ktoré tento kazateľ vydáva celou svojou osobnosťou a životom.

Tak sa náš kardinál zaradil medzi známych kazateľov pápežských exercícií, ako boli pred ním: René Voillaume, Jacques Loew, kardináli Karol Wojtyła, Joseph Ratzinger, Giacomo Biffi, Christoph Schönborn, Roger Etchegaray a iní.

Sám Ján Pavol II. ho vyzdvihol ako svedka viery, lebo tým náš kardinál bol.

Tieto duchovné prednášky kardinála Korca vyšli okrem slovenčiny aj v niekoľkých cudzích rečiach a družia sa k úctyhodnému počtu kníh, ktoré napísal.

Veru, nezaháľal ani pri pracovnej dobe, ani pri svojej bolestnej ceste životom.

Prečo hovorím o týchto stretnutiach, ktoré sú osobné, ale aj také, ktoré ukazujú jeho veľkosť z hľadiska svetovej verejnej mienky?

Lebo sa pamätám, keď ho Ján Pavol II. predstavil ako exercitátora - ja som sa tiež zúčastnil na týchto duchovných cvičeniach vo Vatikáne: nuž, to boli duchovné cvičenia!

Už len to, že sa tam jednoducho predstavil a začal hovoriť.

Jeho prítomnosť - to boli samo osebe duchovné cvičenia.

Živý svedok viery.

A aj po smrti ostáva a ostane živým svedkom viery, ak však my ho ako takého – ako vlastného krajana, ako Slováka, brata, otca - prijmeme. 

Kardinál Ján Chryzostom Korec sa stal celým svojím tvrdým životom svedkom pevnej viery v Ježiša Krista, ktorá neostane bez odmeny.

ZDROJ: -VRSK-, PRIPRAVILA: -ART-