Starajme sa o chorých, nenechávajme ich samých

„Byť chorý je základná ľudská skúsenosť, ale byť v chorobe opustený – to je neľudské,“ týmito slovami začal bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský homíliu, v ktorej sa opieral o tohtoročné posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu chorých.  

Svätý Otec František nás pozýva, aby sme sa pozreli na texty Svätého písma, kde sa hovorí o Bohu ako pastierovi, ktorý sa stará o svoje ovce.

„Pápež to robí preto, aby sme si všimli, aký dobrý je Boh.

Milosrdný Samaritán je stelesnením toho, čo o Bohu hovorí prorok Ezechiel.

Pán Ježiš sprítomňuje milosrdenstvo najdokonalejším spôsobom.“

Bratislavský arcibiskup pripomenul pápežove slová z posolstva, ktoré dáva za príklad Samaritána z evanjelia.

„Milosrdný Samaritán sa nielen sám postará o doráňaného človeka, ale tiež sa stará aj ďalej: či má tento človek zabezpečenú dostatočnú starostlivosť, čo treba robiť, aby mohla starostlivosť pokračovať.

Teda starostlivosť nemá byť iba momentálna, ale má pokračovať.

Práve v tejto neutíchajúcej starostlivosti sa realizuje naša podobnosť s Pánom Bohom.“

Stanislav Zvolenský zdôraznil, že človek sa pre svoju chorobu alebo krehkosť seniorského veku dostáva do osobitnej situácie.

„Chorý človek je vystavený nebezpečenstvu samoty.

No nesmieme ho nechať samotného.

Treba mať vnútornú vnímavosť a postarať sa o neho.

Všetci sme totiž spoločne na ceste.

A keď stretneme niekoho, kto nevládze, nenecháme ho vedľa cesty a nepokračujeme bez neho.

Mali by sme vedieť vcítiť sa do situácie chorého, zraneného a bezbranného človeka a v rámci našich možností mu pomôcť priamo i nepriamo.“  

„Prevládajúca mentalita spoločnosti je zameraná na efektivitu.

V tejto bežiacej efektivite sa ľudia, ktorí sú krehkí a pre chorobu alebo starobu už nevládzu byť takí efektívni, teda jednoducho nevládzu udržať tempo, dostávajú do osamelosti.

A toto je pre nás veľká výzva.

Boh nemôže byť spokojný s ich osamelosťou a vylúčením zo spoločnosti, lebo Boh miluje každého: aj toho krehkého, aj toho, ktorý nevládze.

Naša spoločnosť má svoj beh, ale nie všetko je správne.

My musíme byť svedkami Ježiša Krista pre všetkých - aj pre tých, ktorí sú krehkí, zranení, chorí, ktorí už nemôžu byť pre spoločnosť dostatočne efektívni - a neutekať od nich.“

Bratislavská arcidiecéza si 14. februára pripomína 15. výročie svojho vzniku.

Na otázku, aký význam majú obety a modlitby chorých pre Bratislavskú arcidiecézu, Stanislav Zvolenský vysvetlil:

„Ide o veľkú duchovnú kultúru, lebo nie je samozrejmé, aby človek porozumel obetovaniu svojich modlitieb a utrpenia.

Šťastná je každá rodina, farnosť a diecéza, ktorá má vo svojom spoločenstve ľudí s takouto duchovnou kultúrou, ktorí sa svojou obetou spájajú s Kristom, a tak ukazujú najväčšie posolstvo o zmysle ľudského života a nádeji na večný život.

To je to najsilnejšie, čo všetci potrebujeme.“

Podľa arcibiskupových slov príkladom a motiváciou, ako znášať kríž choroby, nám môže byť pápež František.

„Mohli sme to vidieť aj pri jeho návšteve Slovenska v roku 2021, ale teraz sú jeho zdravotné ťažkosti ešte zreteľnejšie.

Napriek veľkým bolestiam sa však snaží nedať to na sebe znať – či už je s paličkou, alebo na vozíku.

Svojou duchovnou silou, čiže tým, čo mu dáva viera a vzťah k Ježišovi, je pre nás všetkých veľmi pekným príkladom.“