Statočný kňaz odvrátil tragédiu

Povstanie v roku 1944 s centrom v Banskej Bystrici sa kvôli strategickému Duklianskemu priesmyku dotýkalo aj severovýchodu Slovenska, kde už predtým operovali tajné partizánske skupiny.

KOPALI SI VLASTNÝ HROB

Písal sa 19. september 1944. Do obce Čarno (dnes Šarišské Čierne) v okrese Bardejov vtrhli Nemci s tankami, všetkých mužov pochytali a  odvliekli, vrátane duchovného správcu gréckokatolíckej farnosti Emila Zorvana. Mali byť zabití v reakcii na to, že neďaleko farskej budovy zastrelili partizáni nemeckého majora.

„Celú noc sme sa modlili, už boli aj takí čo chceli, aby sme prezradili partizánov a komunistov, lebo Nemci len to žiadali. A ja som im povedal: Ľudia, jeden za všetkých a všetci za jedného. Vy si myslíte, že tým, že prezradíte, že sa tým zachránite? I tak vás odstrelia i vaše rodiny,“ cituje slová Emila Zorvana, zachytené v archíve rodiny Zorvanovej v Sečovciach, jeho vnučka Terézia Hlavatá.

Ráno dostali muži príkaz vykopať si hromadný hrob. Smrti sa vyhli v poslednej chvíli. Cez biskupov Čárskeho a Gojdiča sa Zorvanovej manželke, zúfalo hľadajúcej pomoc, podarilo vybaviť priamo u prezidenta Jozefa Tisa vydanie rozkazu, aby bez prešetrenia Nemci nekonali.

Rok 1936, Emil Zorvan (vpravo) v škole pre dôstojníkov duchovnej služby v zálohe v Prahe.

„Povedali, že môžem už odísť, ale ja som povedal, že neodchádzam, lebo som neprišiel sám, ale so šesťdesiatimi piatimi mužmi, a preto buďto všetci, alebo nikto,“ spomína na zachovanom rodinnom audiozázname Emil Zorvan. Napokon podpísaním záručného listu mužov zachránil, hoci tým vzal na seba hrozbu odstrelenia bez výsluchu, ak by sa ešte niečo v budúcnosti prihodilo.

Vypäté to bolo už onedlho, keď nemecká posádka obvinila obyvateľov, že im otrávili mlieko do vianočného šalátu. Správca farnosti však veliteľa po šiestich hodinách presviedčania odhovoril od zámeru odstreliť za trest každého desiateho človeka.

Pred odchodom jednotky z Čarna sa potom na fare zastavil hlavný nemecký kuchár a zdôveril sa Zorvanovi: „Môj pomocník omylom zamenil vrecko s  jedom s  dochucovacím práškom, mňa by boli na mieste zastrelili, ale vám Pán Boh pomohol a nedošlo k žiadnej obete.“

DOSTAL VYZNAMENANIE

Emil Zorvan, ktorý už pred začiatkom SNP podporoval partizánov aj povstalcov z radov vojakov liekmi a aktívnou spravodajskou službou, dostal po vojne prezidentské vyznamenanie Československý válečný kříž 1939.

Hoci bol kňaz, chceli ho zvoliť za predsedu MNV v Bardejove, tým však už mal byť v tvoriacich sa nových politických podmienkach komunista. „Ja komunista nie som, a ani nikdy nebudem!“ A tak dostal funkciu podpredsedu za demokratov.

Aj jeho ďalší osud bol pohnutý. V päťdesiatych rokoch napriek ponukám osobných výhod odmietol prestúpiť na pravoslávie a v rámci likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v  Československu ho komunisti uväznili. Neskôr pracoval v civilnom zamestnaní. V roku 1968 sa pričinil o obnovu Gréckokatolíckej cirkvi u nás a vrátil sa do duchovnej služby. Zomrel v roku 1989.