Štyria noví laureáti si prebrali Cenu svätej Matky Terezy

Laureátmi druhého ročníka udeľovania Ceny Matky Terezy sú:

riaditeľ Diecéznej charity Nitra Juraj Barát,

Magdaléna Boledovičová zo Spolku sv. Vincenta de Paul na Slovensku,

gréckokatolícky kňaz Ľubomír Matejovič, zakladateľ občianskeho združenia MIVA Slovensko, 

Miroslav Kulich, OFMCap, zakladateľ neziskovej organizácie Doma u Kapucínov.

Biskup Peter Rusnák vyjadril veľkú vďaku všetkým oceneným za ich službu. Snímka: Erika Litváková

Misia pomoci

Biskup Peter Rusnák vo svojom úvodnom príhovore povedal:

„Cirkev musí vždy plniť svoju misiu a plní ju už dvetisíc rokov. Aká je to misia?

Je to odpoveď na tento svet, ktorý je postihnutý mnohými hriechmi, zlobou, ťažkosťami, ale aj pozitívnymi zmenami a črtami.

Odpoveďou je to, čo čítame v evanjeliu: Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.

Toto hlásanie evanjelia môže byť jednak teologické, z kazateľníc, ale musí byť aj v praktickej rovine, lebo - ako hovorí jeden známy výrok účastníka Druhého vatikánskeho koncilu -, že život kresťana je piate evanjelium.

Život kresťana je aj jediné evanjelium, ktoré je svet dnes ešte ochotný vôbec čítať.“

Biskup Peter Rusnák ďalej uviedol, že „Kristus prelomil smrť a pokiaľ ju prelomí v nás, dáva nám život večný bez strachu a v slobode. Tento spôsob života potom dáva nádej celému svetu“.

Na margo toho, ako súčasný človek môže realizovať Kristovo posolstvo, biskup Rusnák vysvetlil:

„Je to láska a úcta k ľuďom, tak ako ju dnes prezentuje pápež František.

Je to láska, ktorá sa nepohoršuje na ľudských slabostiach a skláňa sa práve k slabým a opusteným, k človekovi, ktorý je na okraji ľudskej spoločnosti - podobne ako Samaritán zo známeho evanjeliového podobenstva. Je to úcta ku každej ľudskej bytosti pri rešpektovaní jej práv a slobody.

Jorge Mario Bergoglio, súčasný pápež František, hlboko zakotvený vo svojej viere, ktorú prežíval vo svojej rodine, celý život navštevoval biednych ľudí na okraji Buenos Aires.

Videl zoči-voči ich životné príbehy. A tento zážitok a táto skúsenosť potom určili jeho vzťah k ľuďom i k celému svetu.“

Viera bez skutkov je mŕtva

Podľa slov biskupa Rusnáka „Cirkev dnes potrebuje takých misionárov lásky, ktorí prinesú ľuďom evanjeliové posolstvo lásky Ježiša Krista cez konkrétne skutky“.

„Tak ako to vyjadril Ježiš a čo je aj mottom tejto ceny:

Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne (Mt 25, 25 – 36).

Títo ocenení sú naše predĺžené ruky, sú to ľudia v prvej línii, ktorým chceme vyjadriť hlbokú vďaku.

Treba im povedať: Ďakujem. Všetko ostatné je zapísané v Božích knihách.

Žiaľ, nemôžeme oceniť všetkých, ale symbolicky v každom laureátovi oceňujeme celú komunitu, celé spoločenstvo.“

Biskup Peter Rusnák zdôraznil, že viera bez skutkov je mŕtva.

„To je veta, ktorá nás musí mátať aj vo sne: či je moja viera viditeľná.

Lebo ide o to, aby bola plodná, aby sa neskrývala.

Isteže, aj ľudia, ktorí sa modlia v kláštoroch a pustovniach, sú veľmi dôležití, keďže vyvolávajú odozvu v činnosti.

No platí to aj opačne: v činnosti musí byť viditeľná kontemplatívna stránka modlitby a vzťahu s Bohom.

Potom každá takáto činnosť môže byť požehnaním pre tento svet.“

Miroslav Kulich, OFMCap, hovorí, že ocenenie patrí každému, kto sa zapája do pomoci núdznym v rámci projektu Doma u kapucínov. Snímka: Erika Litváková

Veľké dielo služby

Miroslav Kulich, OFMCap, o svojej práci v neziskovej organizácii Doma u kapucínov povedal:

„V prvom rade je to účasť na životných príbehoch ľudí, ktorým pomáhame.

To je pre nás aj najväčšie motto: keď človek vidí, že môže niekomu nejakým spôsobom pomôcť.

Vieme, že nemôžeme pomôcť každému, ale keď môžeme pomôcť aspoň jednému človeku z tisícky, tak sa táto pomoc oplatí.“

O svojom ocenení uviedol:

„Táto cena je veľká milosť. Hoci som cenu prevzal, je to ocenenie pre všetkých ľudí, ktorí v Doma u kapucínov pracujú v skrytosti.

Matka Tereza bola úžasná v tom, že jej fantastické dielo služby bolo vidieť na povrchu, ale zároveň prežívala svoj veľký vnútorný príbeh, ktorý nikto nevidel.

Tak je to aj v našej organizácii: máme veľa vnútorných ľudí, ktorých nikto navonok nevidí, ale konajú veľké dielo služby.“

Juraj Barát priznáva, že svätá Matka Tereza nastavila latku v pomoci blížnym veľmi vysoko. Snímka: Erika Litváková

Polovica života v charite

Juraj Barát má 66 rokov a v charite pracuje 32 rokov.

„Oficiálne som nastúpil do charity 1. septembra 1991, teraz som začal už svoj 33. rok v charite. Je to dosť, ale charita je môj život,“ hovorí Juraj Barát.

Na otázku, čo ho priviedlo k tejto službe, spomína:

„K tejto práci ma najviac inšpirovalo Sväté písmo, bol som na tom vyslovene založený.“

Čo sa týka ocenenia, Juraj Barát priznáva, že „Matka Tereza nastavila latku v službe a obetavosti pre blížnych príliš vysoko. Preto dostať Cenu Matky Terezy je veľmi zaväzujúce. Toto stretnutie s Matkou Terezou bolo pre mňa na veľké zamyslenie. Matka Tereza nemala systematické učenie, ale dávala osobný príklad.

Gréckokatolícky kňaz Ľubomír Matejovič je vďačný všetkým obetavým darcom, ktorí sa podieľajú na pomoci misionárom prostredníctvom MIVA Slovensko. Snímka: Erika Litváková

Konkrétna podpora

Gréckokatolícky kňaz v Bratislave-Petržalke Ľubomír Matejovič pomáhal počas troch desaťročí pri zabezpečovaní vozidiel pre misionárov, ktorí vo svojich pôsobiskách zápasili s náročným terénom a niekoľkohodinovým presúvaním sa z miesta na miesto.

„Toto je zvláštny spôsob pomoci, lebo sme pomáhali misionárom, ktorí pomáhajú ľuďom na mieste, kde pôsobia.

Nebol to môj vynález, ja som len zachytil, že niečo také existuje.

Keď padla totalita, MIVA Rakúsko žiadala, aby sa každý národ staral o svojich misionárov, aj čo sa týka dopravy. Táto idea sa mi zapáčila.

Páter Juraj Vojenčiak mi povedal, že je to veľmi dôležitá práca. On ma vlastne naštartoval, že som si povedal: idem do toho.

Ako prvé auto sme v rámci pomoci misionárom poskytli naše rodinné vozidlo. Bola to väčšia lada, ktorá smerovala k sestričkám na Ukrajinu.“

Ľubomír Matejovič pripomína, že vždy, keď sa podarilo odovzdať vozidlo ďalšiemu misionárovi, „zverejnili sme to v Katolíckych novinách, aby to bolo vždy takpovediac hmatateľné, aby ľudia konkrétne vedeli, na aké vozidlo a komu prispeli“.

Ľubomír Matejovič dodáva, že ocenenie patrí všetkým, ktorí mu pomáhali. „Nechcel by som na nikoho zabudnúť. Okrem pátra Vojenčiaka mi veľmi pomáhal Daniel Bédi, Ladislav Csontos a ďalší a ďalší. Veľmi mi pomáhala aj moja manželka spolu s našimi deťmi. Hlavne si však toto ocenenie zaslúžia darcovia, lebo bez ich pomoci by sa nedalo pomáhať.“

Magdaléna Boledovičová každodenne zažíva, ako sa Pán Boh vždy s nesmiernou láskou postará o každého, kto potrebuje pomoc. Snímka: Erika Litváková

Pán Boh si ma našiel

Magdaléna Boledovičová o svojej službe v Spolku sv. Vincenta de Paul povedala:

„Spolok dnes pôsobí na všetkých kontinentoch, má približne milión členov.

Všetci členovia sa venujú svojej činnosti pre spolok bez nároku na odmenu, robíme to popri rodine, zamestnaní a všetkých ďalších povinnostiach.“

O tom, kedy a prečo sa rozhodla pre túto službu, Magdaléna Boledovičová vysvetlila:

„Už ako 14-15-ročná som vo svojom vnútri veľmi cítila, že ma Boh povoláva do služby pomáhať a že to má byť pomoc starším, chorým ľuďom.

Vtedy som však chodila do školy, potom som odišla na internát, ale Pán Boh si ma našiel.

V tom čase som už bola vydatá a mala som dve deti.

Ako ma Pán Boh pozval do Spolku sv. Vincenta?

Na jednej svätej omši páter Miloš povedal, že nám chce premietnuť starý film o sv. Vincentovi.

Bol veľmi sychravý novembrový deň.

Keďže bolo sychravo, povedala som si, že na film nepôjdem, ale niečo vo mne ma zodvihlo a potiahlo: ,Poď!´

Kňaz nám premietol film a vyzval nás, že nám necháva týždeň na rozmyslenie, či sa rozhodneme pre službu v rámci Spolku sv. Vincenta.

Tak som sa stala zakladajúcou členkou konferencie sv. Jozefa v rámci Spolku sv. Vincenta. A som ňou dodnes.“

Konferencie sú vlastne spoločenstvá Spolku sv. Vincenta, ktoré vznikajú v jednotlivých obciach a miestach.

Každú konferenciu tvorí najmenej päť ľudí.

Každá konferencia nesie názov, v ktorom je pevne ukotvené meno niektorého svätca.

Na Slovensku pôsobí v súčasnosti 23 konferencií.

Na začiatku fungovania konferencie sv. Jozefa sa členovia dohodli, že budú pomáhať osamelým ľuďom.

„Ale naša prvá pomoc smerovala do bývalej Juhoslávie.

Ďalšie zbierky boli hračky do detských domovov, kde sa im veľmi potešili.

Potom sme už začali pomáhať rodinám.

Boh sa vždy mimoriadne stará o tieto núdzne rodiny, ktoré to majú veľmi ťažké, či už majú pracovné, finančné alebo zdravotné problémy.

Ľudia potrebujú pomoc, potrebujú, aby im niekto vlial nádej a lásku, aby mohli kráčať ďalej; aby im niekto pomohol veriť, že aj oni môžu mať raz lepší život.“

Magdaléna Boledovičová si Cenu svätej Matky Terezy veľmi váži.

„Je to veľká milosť. Matku Terezu som si vždy vážila, lebo sa tak veľmi skláňala k chudobným ľuďom.

Nerobila rozdiely, či je niekto katolík alebo inej viery.

Napriek tomu, že už 32 rokov pomáham chudobným v Leviciach, neviem, či by som to dokázala robiť až tak, ako to robila Matka Tereza.

Ona je pre mňa obrovským vzorom.“