Súčasťou kríža v Šaštíne sú aj úlomky z kostola zničeného tornádom

Ako sa rodil návrh? Mali ste nejaké inštrukcie alebo proporcie, ako by kríž mal vyzerať?

Keď bola vyhlásená architektonická súťaž na vytvorenie priestoru slávnostnej liturgie s pápežom v Šaštíne, bol som prizvaný do kolektívu, ktorý tvorili architekti manželia Bogárovci a Ruhigovci. Kolektív bol ešte rozšírený o akademickú maliarku Dorotu Sadovskú. Neskôr bol prizvaný aj sochár Viktor Oravec.

Zhodou priaznivých okolností sme túto súťaž vyhrali a mohli sme sa pripravovať na realizáciu. V tom štádiu už bolo súčasťou architektonického návrhu aj Ukrižovanie. Dokonca už boli určené miery. Kríž mal mať výšku približne šesť metrov. Samotné proporcie - výška voči šírke - sú dané, takže už bolo len treba nájsť vhodnú mierku pre Krista, jeho výraz a spôsob modelácie. Mierku preto, lebo od začiatku sme vedeli, že je to komponované na blízke, ale i na diaľkové pohľady. Výraz preto, lebo v miliónoch zobrazení v kresťanskom svete ma Kristus vždy iný výraz a vždy je prispôsobený situácii, udalosti alebo miestu. Spôsob modelácie bolo tiež treba prispôsobiť blízkym a diaľkovým pohľadom.

Z čoho ste čerpali inšpiráciu?

Približne od roku 2015 som sa dostal k spolupráci na rekonštrukcii farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku. Dočkal sa vtedy kompletnej rekonštrukcie, ktorá pozostávala z archeologického i reštaurátorského výskumu. Farská rada sa s vtedajším miestnym farárom Jánom Ragulom rozhodli, že do tohto gotického kostola umiestnia aj krížovú cestu, pretože dovtedy v chráme žiadna nebola. Vypísali súťaž, ktorú som vyhral, vytvoril štrnásť zastavení a procesiový kríž. To znamená, že som Krista modeloval vo viacerých situáciách a podobách. Tam som si určité veci overil, vyskúšal postupy, získal skúsenosti a inšpiráciu.

Vrátim sa k návrhu Ukrižovania do Šaštína – pripravil som niekoľko modelov v rôznych veľkostiach a mierkach. Po konzultáciách so zástupcami Bratislavskej arcidiecézy sme sa ustálili na tom, aký výraz by mal Kristus mať a žeby mal byť zobrazený, ako komunikuje s účastníkmi liturgie. Počas ukrižovania Ježiš ešte pred smrťou komunikoval s viacerými osobami vrátane svojej Matky, učeníka Jána či lotrov. To bolo štádium, ktoré som sa rozhodol zobraziť.

Konzultácie na Arcibiskupskom úrade v Bratislave; Martin Lettrich je na snímke vpravo. Snímka: archív Martina Lettricha

Kristus je vo vašom návrhu zrastený s krížom. Prečo ste zvolili túto symboliku?

Ako som už povedal, v kresťanskom svete sú milióny rôznych zobrazení Ježiša Krista, a preto je ťažké dostať do tejto témy autorskú licenciu. Ja som sa pokúsil tieto dva symboly – kríž a Kristus, ktoré sú hlavné kresťanské symboly – zlúčiť a vytvoriť z nich jeden. To znamená, že som modeloval tak, aby Kristus bol zrastený s krížom. Samozrejme, aby potom aj kríž bol prerastený do tela Krista. Prekvapilo ma, že táto symbolika vyvolala veľmi pozitívne reakcie. Veľmi si vážim ohlas pána arcibiskupa Zvolenského, ktorý vyjadril pochopenie a rešpekt k tomuto spôsobu zobrazenia.

Odráža sa v návrhu aj váš osobný vzťah ku Kristovi?

Svojím založením som viac náchylný k ekuméne, takže môj vzťah ku Kristovi je daný tým. Samozrejme, mám z minulosti a zo súčasnosti naštudované všetky detaily, počnúc evanjeliami a všetkými dostupnými opismi udalostí, ktoré sa viažu k Ježišovi. Myslím si, že treba obdivovať Kristov odkaz, pretože vydržal dvetisíc rokov. I keď bol možno mnohokrát v dejinách Katolíckej cirkvi krivený a deformovaný. To, že aj v 21. storočí je platný, však svedčí o tom, že má veľmi silný základ.

Prečo bol za hlavný materiál zvolený kov?

Farnosť v Šaštíne uvažuje o tom, že by kríž aj s korpusom bol vztýčený na poli, kde sa 15. septembra bude konať slávnostná liturgia. Bude tam umiestnený ako spomienka na túto udalosť. Z toho dôvodu nie je drevený, aby niečo zniesol a vydržal. Ako materiál bol zvolený hliník; sú to vyzvárané hliníkové profily.

Súčasťou kríža je aj torzo z trámov kostola v Moravskej Novej Vsi, ktorý v júni zničilo tornádo. Ako vznikla táto myšlienka a ako sa ju podarilo zrealizovať?

Veľmi zaujímavou myšlienkou, s ktorou prišli architekti, bolo uctenie si pamiatky a vyjadrenie spolupatričnosti s moravskými susedmi, ktorým tornádo zrovnalo so zemou dve dediny a mnoho stavieb v okolí. Zničený bol aj krov kostola v Moravskej Novej Vsi. S architektom Michalom Bogárom sme tam vycestovali a ja som povyberal vhodné fragmenty, úlomky a kusy dreva, ktoré by sa dali použiť. Hľadali sme formu, ako prezentovať úlomky dreveného krovu. Nakoniec sme sa ustálili na tom, že som ich vložil do prekríženia hlavného kríža. Sú pevnou súčasťou na tom najčestnejšom mieste – za hlavou Ježiša Krista. Spojené sú originálnym kovaním zo zničeného kostola.

Mám pocit, že aj to bol jeden z tromfov, ktorý má zásluhu na tom, že sme uspeli v súťaži. I keď zo začiatku táto myšlienka bola prijímaná pomerne neurčito, nakoniec to dopadlo veľmi dobre. Z ohlasov, ktoré mám z inštalácie kríža v Šaštíne, viem, že to zarezonovalo a mnoho redakcií, ktoré tam prišli aj z Čiech a Moravy, sa zaujímalo o tento detail.

Mohli by ste priblížiť základné parametre kríža?

Výška je približne šesť metrov, šírka do troch metrov. Materiál kríža je hliníková zliatina. Telo Krista je kombinovaná technika, pri ktorej som využil viaceré materiály. Vzhľadom na to, že na realizáciu bol krátky čas – zhruba štyri týždne –, tak som pri takej veľkosti Kristovho tela, ktoré má tri metre, musel zaimprovizovať. Telo je vytvorené zo stabilných materiálov, ktoré vydržia aj nástrahy počasia.

Čo to pre vás znamená, že vaše dielo bude súčasťou mimoriadnej slávnosti? 

Samozrejme, je to veľká pocta a zadosťučinenie. Je to potvrdenie toho, že môj názor a spôsob tvorby sú hodné  toho, aby taká reprezentatívna udalosť bola rámcovaná mojou sochou. Mal som tiež veľké očakávania od toho, ako sa mi podarí túto úlohu splniť. Iné je modelovať v ateliéri v tesnej blízkosti a iné je vidieť hotové dielo z diaľky päťdesiat metrov. Ale keď sme kríž inštalovali, tak som si tento odstup odkráčal a overil som si, že požiadavky, ktoré som si sám kládol pri modelácii a tvorbe, sa splnili. Pomer vzdialenosť, výška, spôsob modelácie – že to všetko ladí.

Je to vaše prvé dielo, ktoré sa takto priamo dostane aj k Svätému Otcovi?

Áno, je to moje prvé dielo, ktoré sa dostane k Svätému Otcovi. Nie je to však moje prvé dielo pre Katolícku cirkev. Už v minulom režime som robil súsošie svätého Cyrila a Metoda na priečelí kostola v Lehote pod Vtáčnikom. Vďaka tomu som mal skúsenosti s veľkou mierkou, pretože spomínaní Cyril a Metod merali 3,6 metra. Spomenul som si na túto spoluprácu, keď som odchádzal z inštalácie kríža v Šaštíne. Všimol som si, že tam rozložili kolotoče, strelnicu, hojdačky a všetko možné. Podobne to vyzeralo aj v roku 1987 v Lehote pod Vtáčnikom. Bol som vtedy veľmi prekvapený, že požehnanie súsošia bolo spojené aj s takouto ľudovou zábavou. Ale to k tomu asi patrí.

Sochár Martin Lettrich s rozpracovaným krížom do presbytéria. Snímka: archív ateliérov BOGÁR architekti a ER ateliér.