Svätá Mechtilda podporovala úctu k Ježišovmu Srdcu

Meno Mechtilda pochádza z nemeckého Macht + hilda, čo v preklade znamená: silná v boji, mocná bojovníčka.

So scholastickou filozofiou a teológiou sa rozvíjala kresťanská mystika, ktorú môžeme nazvať kontemplatívnou teológiou (z gréckeho myein – hlboko uvažovať o niečom so zavretými očami).

K spojeniu s Bohom prichádza po troch cestách: očistnej, osvecujúcej a zjednocujúcej.

Ich vyvrcholením je nazeranie na Boha.

Túto cestu nazývame mystika.

Pojem zahŕňa v širšom zmysle slova všetkých, ktorí hľadajú Boha cestou vnútornej skúsenosti, ktorí zvláštnym spôsobom prežívajú v hĺbke svojej duše Božiu prítomnosť a svoje zjednotenie s ním, často sprevádzané extázami, víziami, prorokovaním a mocou robiť zázraky.

K veľkým mystikom sa počíta aj svätá Mechtilda z Hackebornu, ktorá sa považuje za jednu z najväčších podporovateliek úcty k Ježišovmu Srdcu.

Narodila sa v roku 1241 v Hackeborne v Sasku.

Bola sestrou Gertrúdy, predstavenej kláštora v Helfte.

V tomto kláštore Mechtilda žila od roku 1258 až do svojej smrti.

Bola veľmi obľúbená u svojich spolusestier predovšetkým pre svoje umelecké nadanie.

Zo začiatku bez jej vedomia spisovali jej mystické zážitky.

Mechtilda to však neskôr aj sama dovolila.

Zápisky sa stali známymi pod názvom Liber specialis gratie – Kniha zvláštnych milostí.

Zomrela 19. novembra 1299 v Helfte.

Uctieva sa v cisterciánskej a benediktínskej reholi.

V ikonografii sa zobrazuje v odeve cisterciánok, pri sebe má knihu, na ktorej sedí holubica; na niektorých zobrazeniach navracia zrak slepej rehoľníčke.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007