Svätá Terezka – veľká „malá“ svätica

Meno Terézia pochádza z gréckeho slova téresís, čo znamená záštita, ochrana; a theros, čo znamená horúci.

Terézia Martinová sa narodila 2. januára 1873 v meste Alençon.

Neskôr dostala titul „malá“, aby bola v Rímskom martyrológiu odlíšená od inej karmelitánky - sv. Terézie z Avily, ktorú už vtedy volali „veľká“.

Keď mala Terézia štyri roky, zomrela jej matka Zélia.

Otec Ľudovít sa s rodinou presťahoval do Lisieux.

Práve tam Terézia začala uvažovať o vstupe do Karmelu.

Keďže ešte nedovŕšila predpísaný vek, musela o povolenie na vstup do kláštora tvrdo bojovať.

Nakoniec sa jej to vďaka zásahu pápeža Lexa XIII. podarilo.

Jej život v kláštore nebol ani zďaleka romantický či jednoduchý.

Terezka musela tvrdo zápasiť s predsudkami svojich spolusestier i samotnej predstavenej.

Čím viac jej však robili príkoria, tým viac a obetavejšie im prejavovala skutky dobročinnej lásky.

Boh miluje svojich maličkých. A Terezku miloval výnimočnou láskou.

Takže Terezkino dobro a všetky skutky lásky a milosrdenstva neostali bez odozvy.

Vždy sa snažila vidieť v iných, aj v tých najprotivnejších ľuďoch Božie stvorenie.

Svoju vnútornú nechuť voči nim prekonávala tichou modlitbou, ktorú obetovala za ich duše.

Takisto im prejavovala také služby, ktoré by inak vyhradila iba pre tých, ktorých mala najradšej.

Kedykoľvek sa stretávala s ľuďmi, ktorí ju nemali radi, v modlitbe obetovala Bohu ich skryté čnosti.

Hoci navonok vyzerala vyrovnane, vnútri svojej duše musela prekonať mnoho bojov.

K vnútorným bojom sa pridala aj ťažká choroba pľúc – tuberkulóza.

Terezkino zomieranie bolo veľmi ťažké.

Hovorila: „Je nutné veľa sa modliť za zomierajúcich. Keby ľudia vedeli, čo všetko si musia umierajúci vytrpieť.“

Pán si ju povolal do večnosti 30. septembra 1897.

Mala iba 24 rokov.

Napriek tomu, že nikdy nepôsobila v misiách, je patrónkou misií.

Okrem toho drží svoju ochrannú ruku nad celým Francúzskom.

V ikonografii sa zobrazuje v rehoľnom habite karmelitánok, pričom v rukách drží kríž a ruže.

Jej zobrazenie – obraz či sochu – možno nájsť azda v každom katolíckom kostole.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007

Modlitba:

Veľký Bože, svoje kráľovstvo otváraš pokorným a maličkým; daj, aby sme s dôverou kráčali po stopách svätej Terézie a na jej príhovor sa dostali do večnej slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009