Svätú omšu obetovali za obete hladomoru na Ukrajine
Hlavným celebrantom a kazateľom svätej omše bol bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Snímka: -TK KBS-/Bratislavská arcidiecéza/Vladimír Krištín
Sedem miliónov obetí
Vyše sedem miliónov obetí si vyžiadala politika stalinskej kolektivizácie, ktorá bola zameraná na likvidáciu súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.
Podľa analýzy udalostí na ukrajinskom vidieku existovali všetky prvky politiky genocídy.
Potvrdili to aj členovia Medzinárodnej komisie pre vyšetrovanie hladu na Ukrajine (1988 - 1990).
V tejto súvislosti Národná rada Slovenskej republiky schválila 12. decembra 2007 Deklaráciu o Hladomore v rokoch 1932 - 1933 v bývalom Sovietskom zväze (najmä na Ukrajine).
Zdôrazňuje, že hladomor vyvolala stalinistická totalitná politika, zameraná na likvidáciu ukrajinských roľníkov.
Osobný postoj
Bratislavský arcibiskup na začiatku homílie priblížil aj svoj osobný postoj k historickej tragédii.
Občan
„Ako občan Slovenskej republiky súhlasím s deklaráciou Národnej rady SR z 12. decembra 2007, ktorá vyjadruje stanovisko, že pokladá hladomor v bývalom Sovietskom zväze, zvlášť na Ukrajine, v rokoch 1932 - 1933 za akt vyvražďovania, spáchaný Stalinovým totalitným režimom na viacerých národoch a skupinách, ktorého obeťami sa stali milióny nevinných obyvateľov.“
Hlavný celebrant zároveň vyjadril úctu pamiatke obetí veľkého hladomoru na Ukrajine, v Rusku, Kazachstane, severnom Kaukaze a na iných územiach bývalého Sovietskeho zväzu.
Katolík
„Ako člen Katolíckej cirkvi s ochotou prijímam slová Svätého Otca Františka, ktoré povedal na audiencii v stredu 23. novembra:
Modlíme sa za mier vo svete a za ukončenie všetkých konfliktov, pričom osobitne myslíme na strašné utrpenie drahého a sužovaného ukrajinského ľudu.
V tejto súvislosti si pripomíname výročie strašnej genocídy hladomoru v rokoch 1932 a 1933, ktoré na Ukrajine umelo spôsobil Stalin.
Modlíme sa za obete tejto genocídy a modlíme sa za mnohých Ukrajincov, deti, ženy a starcov, ktorí dnes trpia mučeníctvom agresie,“ pripomenul arcibiskup Zvolenský slová pápeža Františka.
Kňaz
Ďalej dodal: „Keď ako kňaz stojím pred nesmiernym utrpením a nesmierne veľkým počtom obetí, ktoré zapríčinil hladomor, a keď stojím pred nesmierne veľkým utrpením a veľkým počtom obetí, ktoré prináša súčasný konflikt na Ukrajine, nevládzem vám povedať nič viac a ani nič menej ako pozvať vás, aby sme sa spoločne posilnili vo viere a nádeji a aby sme spoločne pozerali na Ježiša Krista, ktorý nám sprítomňuje milosrdného Pána Boha.“
Tajomný Ježišov životopis
Stanislav Zvolenský pripomenul, že obraz Ježiša Krista, ktorý nám sprítomňuje milosrdného Boha, môžeme vnímať aj prostredníctvom slov Svätého písma.
„V úryvku z evanjelia sme počuli takzvané blahoslavenstvá.
Aj keď môžu znieť na prvé počutie neobvykle, pri pozornom počúvaní si môžeme uvedomiť, že blahoslavenstvá predstavujú tajomný Ježišov životopis, portrét jeho postavy.
On, ktorý nemal kde hlavu zložiť, bol naozaj chudobný.
On, ktorý mohol o sebe povedať – som tichý a pokorný srdcom -, bol a je naozaj tichý.
On je ten, čo má čisté srdce, a preto neustále hľadí na Boha.
To on je tvorca pokoja.
On trpel a trpí pre lásku k Bohu.“
Smerovník a meradlo
Podľa arcibiskupových slov práve vďaka tomu, že blahoslavenstvá v sebe skrývajú kristologický charakter, sú nenahraditeľným smerovníkom pre Cirkev, ktorá v nich musí objaviť svoje meradlo.
„Sú smerovníkmi nasledovania, ktoré sa týkajú všetkých, aj keď s ohľadom na mnohorakosť povolaní každého odlišným spôsobom. Inak kňaza, inak toho, kto žije v rodine, inak toho, kto je činný vo verejnom živote, v politike...
Všetci sme však pozvaní, aby sme pozerali na Krista.
Zoči-voči veľkému utrpeniu a množstvu nespravodlivo zabitých je pre nás dôležité, aby sme vždy znova obracali náš duchovný pohľad na Ježiša Krista, ktorý nám sprítomňuje Božie milosrdenstvo.
Z tohto pohľadu čerpajme duchovnú silu a nádej pre náš každodenný život.“
-ART-, -TK KBS-