Svätý Boris svieti ako maják jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi

Pôvod mena Boris je slovanský.

Je to skratka mena Borimír – bojuj so svetom za mier, podnecuj mier.

Súvisí však aj s menom Borislav – bojujúci o slávu, slávny bojom.

A do tretice: spája sa i so slovom bogori – malý.

Narodil sa v prvej polovici 9. storočia.

V rokoch 853 – 890 vládol svojmu ľudu; potom - až do svojej smrti 7. mája 907 - žil ako rehoľník v kláštore.

Boris prijal krst z rúk byzantského misionára okolo roku 865.

Neúnavne pracoval na pokresťančení Bulharska.

Prosil pápeža Mikuláša I. aj jeho nástupcu Hadriána II. o zriadenie patriarchátu pre jeho zem.

Keď nenašiel pochopenie, zveril duchovnú správu pod patronát Byzancie.

Rím a Carihrad sa z dôvodu jurisdikcie nad Bulharskom dostali do sporu za pontifikátu Jána VII. a carihradského patriarchu Ignáca.

Ignác napriek nesúhlasu pápeža poslal do Bulharska arcibiskupa a desať biskupov na misie.

Po smrti sv. Metoda a po vyhnaní z Veľkej Moravy sa do Bulharska uchýlili aj žiaci solúnskych vierozvestcov.

Tak sa slovienska a východná liturgia stali základom duchovného života.

Neskôr, keď vznikol rozpor medzi Rímom a Carihradom, ktorý v roku 1054 rozbil jednotu Cirkvi, nastalo veľké rozdelenie.

Bulharsko zostalo na strane Carihradu a dodnes patrí do veľkej rodiny pravoslávnych cirkví.

Na ceste jednoty však svätý Boris, ktorého Bulhari uctievajú ako národného svätca, stále svieti ako možný maják jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi.

V ikonografii sa zobrazuje ako mladý muž v tunike s pokrývkou na hlave a krížom v ruke.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006