Svätý Martin I., pápež a mučeník

Pôvod mena Martin pochádza z latinského teoforického mena Martinus, čo v preklade znamená „patriaci bohu vojny Marsovi“.

Martin sa narodil v talianskom meste Todi v Umbrii.

Keď bol diakonom, plnil úlohu vyslanca na dvore cisára v Carihrade.

Dňa 5. júla 649 bol zvolený za pápeža.

Nezískal však schválenie cisára Konštantína II., ktorý si bezprávne nárokoval na toto právo.

Na synode, ktorá sa konala v Ríme v roku 649, bol odsúdený blud monoteletizmus (podľa ktorého mal Kristus len jednu vôľu).

Po synode Martin upadol u cisára do nemilosti, lebo panovník bol zástancom tohto bludu.

Cisárov námestník Teodor Kalliop zatkol chorého pápeža a násilím vyvliekol z baziliky v Lateráne.

Stalo sa to 17. októbra 653.

Martina odviezli do väzenia vo veľmi ťažkých a pokorujúcich podmienkach.

Bol uväznený v Carihrade.

Cisársky súd odsúdil pápeža na „degradáciu“ zo všetkých duchovných svätení a funkcií.

Strhli z neho pontifikálny odev, založili mu okovy a odsúdili ho na smrť.

Nakoniec trest smrti zmenili na doživotné vyhnanstvo na Kryme.

Martin tam zomrel v biede a súžení 16. septembra 655.

Cirkev ho zapísala do zoznamu mučeníkov.

Grécka cirkev ho slávila v liturgii 13. apríla.

V ikonografii sa zobrazuje najmä na Východe v pápežskom pontifikálnom odeve s knihou v rukách.

V kaplnke, ktorá mu je zasvätená v Chráme sv. Františka v Assisi, možno vidieť jeho zobrazenie s pápežskou tiarou a berlou.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006

Modlitba k sv. Martinovi I., pápežovi a mučeníkovi

Všemohúci Bože,

svätému Martinovi, pápežovi a mučeníkovi,

dal si takú silu, že ho nezastrašili ani hrozby, ani muky;

prosíme ťa, aj nás posilňuj, aby sme s nezlomným duchom znášali všetky protivenstvá.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,

ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009