Svätý Martin sprítomňuje Božie pôsobenie

Slávnostnú svätú omšu v nedeľu 13. novembra celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

V homílii sa venoval Božiemu pôsobeniu v našich životoch, pričom zdôraznil aj príklad svätého Martina.

„Pri svätých omšiach hovoríme – s istou samozrejmosťou - o Božom pôsobení v našom vnútri. Ale keď si uvedomíme, o čom hovoríme, privádza nás to do rozpakov, pretože si zároveň uvedomujeme niečo dojemné - našu jedinečnú dôstojnosť. Patríme Bohu. Boh v našom vnútri pôsobí, keď sa pre jeho pôsobenie otvárame. Preto aj pri každej svätej omši, keď čítame texty Svätého písma a prežívame Božiu prítomnosť v Oltárnej sviatosti, prežívame tajomstvo, ktoré sa nás dotýka v našom srdci,“ vysvetlil bratislavský arcibiskup.  

Úcta k svätým

Stanislav Zvolenský zdôraznil, že „Božie pôsobenie vnímame aj prostredníctvom ľudí, ktorí posvätné texty uskutočňovali vo svojom živote“. Preto v Cirkvi jestvuje úcta k svätým.

„A preto vždy tak ochotne sa vraciame k obrazu života svätého Martina, nášho patróna. Bol svedomitým duchovným pastierom, duchovným otcom, ale tiež bol verným správcom Božích tajomstiev, Božieho posolstva – a to všetko v pokore a v pravdivosti. Evanjelium hovorí, že náš ľudský život sa posudzuje podľa toho, čo sme urobili pre našich najbližších bratov a sestry, v ktorých je prítomný Kristus. Každý z našich ľudských bratov a sestier je vlastne Pán Ježiš.“

V evanjeliu Ježiš hovorí: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25, 25 – 36).

Podľa slov bratislavského arcibiskupa je zaujímavé, že v evanjeliu sa hovorí o jednotlivých skutkoch pomoci, lebo vyjadrujú aj pokoru, skromnosť a pomoc v jednotlivom prípade.

Každý dobrý skutok má cenu a silu

„Isteže, na svete je veľa utrpenia. Viem, že mnohí z vás sú veľmi zdatní a tvoríte formáty systematickej pomoci. V tejto chvíli však nejde o veľké formáty systematickej pomoci, ale o jednotlivú pomoc. Totiž aj jednotlivý skutok pomoci človeka, ktorý by si netrúfal na viac –, keď je robený v úprimnosti pre brata alebo sestru ako pre Ježiša, tak aj v tom jednom skutku človek zažije to Božie.“

Toto je to najzákladnejšie, najbytostnejšie, najľudskejšie.

„Každý dobrý skutok, ktorý urobíme, je zároveň zdrojom sily, lebo v srdci prežijeme niečo Božie. Navyše prvý dobrý skutok nám dáva silu, aby z neho mohol byť druhý. Ale dôležitý je vždy ten prvý,“ pripomenul hlavný celebrant svätej omše.

„Napriek tomu, že svätý Martin bol zvyknutý na drsný vojenský život, sprítomnili sa v ňom dobré skutky. A neskôr, keď sa stal kňazom a biskupom, stále si zachoval pokoru a skromnosť. Svätého Martina považujeme aj za veľkého misionára Francúzska, lebo sa venoval i ľuďom na perifériách, nielen v mestách, kde sa sústreďoval život.“

Navštevovať chorých

Bratislavský arcibiskup upriamil pozornosť na jednu činnosť svätého Martina, ktorá vyplýva z evanjelia: „Bol som chorý a navštívili ste ma.“

Aj pre nás je výzva prísť za chorým človekom.

„Je zrejmé, že často nevieme pacientovi pomôcť v odstránení choroby, ale dôležité je prísť za ním. Vydať sa na cestu, byť pri ňom, aj keď nevieme zmeniť jeho stav.“

V životopise svätého Martina, ktorého autorom je Sulpicius Severus, sa opakovane hovorí o tom, ako ľudia volali svätého Martina k chorým.

„Sulpicius Severus spomína epizódu, ktorá sa stala v meste Trevír. Za svätým Martinom prišiel otec, ktorý ho prosil o uzdravenie dcéry. Jej ochrnutie sa dostalo do fázy, že už nevládala dýchať. Svätý Martin – podľa slov životopisca - na to povedal: ,Žiadaš odo mňa priveľa; ja si nemôžem myslieť, že som hoden sprostredkovať Božiu moc tak, aby sa tvoja dcéra uzdravila mimoriadnym spôsobom. Ale idem.‘ A svätý Martin išiel k chorej dievčine, modlil sa pri nej a ona sa uzdravila.“

Na margo toho Stanislav Zvolenský upozornil, že „ide predovšetkým o pokoru svätého Martina, ktorý išiel, aby bol s rodinou chorej a aby sa s nimi modlil“.

„Aj my každý rok hľadáme spôsob, ako by sme sa pripodobnili svätému Martinovi. Jedným z nich je svätomartinská zbierka. Polovica tohtoročnej zbierky bude venovaná Onkologickému ústavu sv. Alžbety v Bratislave na nákup diagnostického zariadenia, aby mohlo pomáhať v skorom odhalení onkologických ochorení. Druhá časť zbierky bude venovaná nemocnici milosrdných bratov na nákup polohovacích postelí pre chorých.“