Svätý Róbert Bellarmín bol horlivý kazateľ

Meno Róbert pochádza zo staronemeckého Hruodberaht, čo znamená slávou ožiarený, slávny.

Relikvie svätca sa nachádzajú v Kostole sv. Ignáca v Ríme.

Je patrónom znalcov cirkevného práva.

V ikonografii sa zobrazuje ako kardinál v mantolete a birete.

Benedikt XVI. o svätom Róbertovi Bellarmínovi

Osobnosti svätého Róberta Bellarmína sa vo svojom príhovore počas generálnej audiencie 23. februára 2011 venoval aj pápež Benedikt XVI.

Okrem iného povedal:

Drahí bratia a sestry!

Svätý Róbert Bellarmín nás privádza do čias bolestného rozkolu západného kresťanstva, keď ťažká politická a náboženská kríza spôsobila odtrhnutie celých národov od Apoštolskej stolice.

Narodil sa 4. októbra 1542 v Montepulciane, blízko Sieny.

Z matkinej strany bol synovcom pápeža Marcela II.

Mal vynikajúcu humanistickú formáciu ešte skôr, než vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (20. septembra 1560).

Filozofické a teologické štúdiá, ktoré absolvoval v Rímskom kolégiu, v Padove a v Lovaniu – zamerané na učenie sv. Tomáša a Cirkevných otcov – boli rozhodujúce pre jeho teologickú orientáciu.

Za kňaza bol vysvätený 25. marca 1570, potom bol niekoľko rokov profesorom teológie v Lovaniu.

Následne ho povolali do Ríma za profesora do Rímskeho kolégia, kde mu zverili Katedru apologetiky.

Práve počas desaťročia (1576 – 1586) na tomto poste vypracoval kurz prednášok, ktoré neskôr vyústili do diela Controversiae.

Toto dielo sa hneď stalo slávnym pre zrozumiteľnosť, bohatosť obsahu a prevažne historický charakter.

Bolo to v období krátko po skončení Tridentského koncilu, keď Katolícka cirkev bola prinútená upevňovať a potvrdzovať vlastnú identitu hlavne s ohľadom na protestantskú reformáciu.

Bellarmínovo dielo je nutné vidieť v tomto kontexte.

V rokoch 1588 - 1594 bol najskôr špirituálom jezuitských študentov Rímskeho kolégia, medzi ktorými bol aj sv. Alojz Gonzaga, ktorého duchovne viedol; neskôr sa stal predstaveným.

Pápež Klement VIII. ho vymenoval za pápežského teológa, konzultora Posvätného ofícia a rektora Kolégia spovedníkov Baziliky sv. Petra.

V rokoch 1597 – 1598 spísal svoj katechizmus s názvom Krátka kresťanská doktrína, ktorý sa stal jeho najznámejším dielom.

Dňa 3. marca 1599 ho pápež Klement VIII. vymenoval za kardinála a 18. marca 1602 ho vymenoval za arcibiskupa Capuy.

Biskupskú vysviacku prijal 21. apríla 1602.

Kazateľ i diplomat

Počas troch rokov – v ktorých bol diecéznym biskupom – sa stal známym pre svoju horlivosť v kázaní v diecéznej katedrále, pre farské vizitácie, ktoré konal každý týždeň, a pre tri diecézne synody a provinčný koncil, ktoré zorganizoval.

Potom, ako sa zúčastnil na konkláve, na ktorom boli postupne zvolení pápeži Lev XI. a Pavol V., bol povolaný do Ríma, kde sa stal členom Kongregácií: Posvätného ofícia, indexu, rítov, biskupov a propagandy viery.

Zastával aj diplomatické funkcie – pri Benátskej republike a Anglicku – v ktorých horlivo obhajoval práva Apoštolskej stolice.

V posledných rokoch svojho života napísal rôzne knihy o spiritualite, v ktorých zhrnul výsledky svojich každoročných duchovných cvičení.

Kresťanský ľud z nich až dodnes čerpá veľkú posilu a povzbudenie.

Zomrel v Ríme 17. septembra 1621.

Pápež Pius XI. ho blahorečil v roku 1923.

V roku 1930 ho pápež Pius XI. svätorečil a v roku 1931 ho vyhlásil za učiteľa Cirkvi.

Svätý Róbert Bellarmín zohral dôležitú úlohu v Cirkvi na rozhraní 16. a 17. storočia.

Východiskové dielo

Jeho dielo Controversiae sa stalo východiskom a orientačným bodom, ktoré sú až dodnes platné pre katolícku ekleziológiu ohľadne otázok Zjavenia, podstaty Cirkvi, sviatostí a teologickej antropológie.

V nich sa objavuje dôraz na inštitucionálny aspekt Cirkvi z dôvodu chýb, ktoré v tom čase kolovali o týchto otázkach.

Svätý Róbert Bellarmín objasnil neviditeľný aspekt Cirkvi ako mystického tela a vysvetľoval ho analogicky na obraze tela a duše, aby opísal vzťah medzi vnútorným bohatstvom Cirkvi a vonkajšími aspektmi, ktoré ho robia vnímateľným.

V tomto monumentálnom diele, ktoré sa snaží systematizovať rôzne teologické kontroverzie danej doby, sa snaží vyhnúť polemickému a agresívnemu štýlu v súvislosti s myšlienkami reformácie, používa však argumenty rozumu a cirkevnej tradície, jasným a účinným spôsobom predostiera katolícke učenie.

Avšak poklad, ktorý nám zanechal, spočíva v spôsobe, s ktorým vytvoril svoje dielo.

Náročné úlohy, ktoré zastával, mu nezabránili každodenne sa usilovať o svätosť, samozrejme, s vernosťou požiadavkám svojho kňazského a biskupského postavenia.

Práve z tejto vernosti vyplýva jeho usilovné kázanie.

Keďže – ako kňaz a biskup – bol predovšetkým pastierom duší, veľmi pociťoval práve nevyhnutnosť kázania.

Zachovali sa stovky homílií – Sermones – ktoré predniesol v mestách Fiandre, Rím, Neapol a Capua pri liturgických sláveniach.

Menej nie je ani takzvaných Expositiones a Explanationes, ktoré sú adresované farárom, zasväteným osobám a študentom Rímskeho kolégia.

Tieto diela často vykladajú Sväté písmo, obzvlášť listy sv. Pavla.

Sústredený na Ježiša

Bellarmínovo kázanie a jeho katechézy majú ten istý esenciálny charakter, pochádzajúci z ignaciánskej výchovy, ktorá je celá nasmerovaná k sústredeniu duchovných síl na Pána Ježiša – intenzívne poznávaného, milovaného a napodobňovaného.

V spisoch tohto muža – politika možno veľmi jasným spôsobom pozorovať – hoci za rezervovanosťou, ktorou zakrýva city – primát, ktorý pripisuje Pánovmu učeniu.

Sv. Róbert Bellarmín tak ponúka model modlitby, ktorá oživuje každodennú aktivitu: modlitba spočívajúca v počúvaní Pánovho slova, ktorá je odmenená kontemplovaním jeho veľkosti, ktorá sa neuzatvára sama do seba, ale s nadšením sa odovzdáva Bohu.

Rozlišovacím znakom Bellarmínovej spirituality je živé a osobné vnímanie nesmiernej Božej dobroty, skrze ktoré sa náš svätec skutočne cítil Bohom milovaným synom a ktoré bolo prameňom veľkej radosti, keď sa s pokojom a jednoduchosťou v modlitbe odovzdal kontemplovaniu Boha.

Pozdvihnúť myseľ k Bohu

Vo svojej knihe De ascensione mentis in Deum – Pozdvihnutie mysle k Bohu, vytvorenej podľa schémy z Itinerária sv. Bonaventúru, hovorí:

„Ó, duša, tvojím vzorom je Boh, nekonečná krása, svetlo bez tieňov, jas, ktorý prevyšuje mesiac a slnko. Pozdvihni oči k Bohu, v ktorom sa nachádza pôvod všetkých vecí a z ktorého ako zo zdroja nekonečnej plodnosti je odvodená takmer nekonečná rôznorodosť vecí. Preto musíš pochopiť: kto nájde Boha, nájde všetko; kto stratí Boha, stratí všetko.“

V tomto texte počuť odozvu slávnej kontemplácie k dosiahnutiu lásky – contemplatio ad amorem obtineundum – z Duchovných cvičení sv. Ignáca.

Svätý Róbert Bellarmín, ktorý žil v okázalej a často nezdravej spoločnosti konca 16. a začiatku 17. storočia, z tejto kontemplácie odvodzuje praktické aplikácie a premieta do nich situáciu Cirkvi tej doby so živou pastoračnou inšpiráciou.

V diele De arte bene moriendi – O umení dobre zomrieť – poukazuje na normu nevyhnutnú k dobrému životu i dobrej smrti – spočívajúcu v častej a dobrej meditácii, v ktorej je potrebné „vyúčtovať“ Bohu svoje konanie a vlastný spôsob života a snažiť sa nezhromažďovať bohatstvá na tomto svete, ale žiť jednoducho a s láskou, a tak si nazhromaždiť bohatstvá v nebi.

V diele De genitu columbae – O náreku holubice (v ktorom holubica predstavuje Cirkev) – vyzýva klérus i všetkých veriacich k osobnej a konkrétnej obnove svojho života podľa vzoru Písma a svätcov, medzi ktorými cituje obzvlášť sv. Gregora Naziánskeho, sv. Jána Zlatoústeho, sv. Hieronyma a sv. Augustína, ďalej veľkých zakladateľov rehoľných rádov – sv. Benedikta, sv. Dominika a sv. Františka.

Osobná reforma

Svätý Róbert Bellarmín učí s veľkou jasnosťou a príkladom vlastného života, že neexistuje skutočná reforma Cirkvi, ak sa najskôr neudiala naša osobná reforma a obrátenie nášho srdca.

Róbert Bellarmín čerpal v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca rady, ako odovzdať hlbokým spôsobom – aj jednoduchým ľuďom – krásu mystérií viery:

„Ak máš rozum, pochop, že si bol stvorený pre Božiu slávu a pre tvoju večnú spásu. Toto je tvoj cieľ, toto je centrum tvojej duše, toto je poklad tvojho srdca. Preto považuj za skutočné dobro to, čo ťa vedie k tvojmu cieľu a za skutočné zlo to, čo ťa od neho odvádza. Priaznivé či nepriaznivé okolnosti, bohatstvo či chudoba, zdravie či choroba, pocty či potupy, život či smrť - múdry ich nevyhľadáva, ani od nich neuteká kvôli sebe. Sú však dobré a hodnotné, ak prispievajú k Božej sláve a tvojmu večnému šťastiu, na druhej strane sú zlé a odsúdeniahodné, ak tomu zabraňujú“ (De ascensione mentis in Deum, 1).

Nie sú to slová, ktoré vyšli z módy, ale hodné dlhého meditovania, aby orientovali našu cestu na tejto zemi.

Pripomínajú nám, že cieľom nášho života je Pán, Boh, ktorý sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi, v ktorom nás neustále povoláva a sľubuje nám spoločenstvo s ním.

Pripomínajú nám, že je dôležité dôverovať Pánovi a obetovať život v službe evanjeliu, že treba prijať a prežiariť vierou a modlitbou všetky okolnosti a skutky nášho života, ktoré majú vždy smerovať k jednote s Ježišom.

Zdroj: -TK KBS-

Modlitba:

Večný Bože, svätého biskupa Róberta si obdaril vynikajúcou učenosťou a nezlomnou odvahou, aby bránil vieru tvojej Cirkvi; na jeho orodovanie pomáhaj svojmu ľudu zachovať si neporušenú vieru a dosvedčovať ju v každodennom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote ducha Svätého po všetky veky vekov.

Zdroj: Liturgia hodín na posvätenie času. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009