Synoda vyzýva na otvorený dialóg

Čo je vlastne „synodálna Cirkev“?

Termín „synodálna Cirkev“ je jazykový novotvar, na ktorý nie sme veľmi zvyknutí, no odkazuje na starobylú skúsenosť cirkevného spoločenstva/komunity veriacich.

Keďže slovo synoda môžeme z gréčtiny preložiť ako „spolu na ceste/spoločné kráčanie na ceste“, tento pojem nás odkazuje na Pána Ježiša, ktorý sám o sebe hovorí: Ja som cesta, pravda a život (Jn 14, 6), a na skutočnosť, že kresťania boli v prvých storočiach nazývaní ako stúpenci cesty, lebo ako učeníci nasledovali Ježiša.

Synodálna Cirkev je teda výraz pre spoločenstvo všetkých pokrstených, ktorí spolu tvoria Boží ľud, ktorý sa vnútorne nedelí na hierarchiu a podriadených, ale tvorí jednotu a harmóniu napriek rôznosti, každý vo svojej vlastnej úlohe.

Čo možno očakávať od tejto synody?

Cieľom prebiehajúcej synody je uvažovanie o evanjeliu v otvorenom dialógu, o tom, ako dnes môžeme spoločne žiť evanjelium.

Zameranie na tému spoločenstvo, spoluúčasť a misia nám napovedá hlavné línie, tri hlavné priority synody.

Jej účastníci budú preto uvažovať a predkladať návrhy týkajúce sa procesov, štruktúry a inštitúcií, ktoré si treba osvojiť, aby bola Cirkev i v tomto svete pravdivým znamením Božej lásky a vedela zrozumiteľným spôsobom komunikovať posolstvo spásy.

Kedy reálne by sa mohli ukázať jej výsledky v praxi?

Niektoré parciálne výsledky môžeme vidieť už teraz.

Vo viacerých diecézach sa doplnili alebo zriadili konzultačné orgány na farskej či diecéznej úrovni.

K zapojeniu prijali pozvanie viacerí odborníci laici.

Neobišiel by som však ani neľahko merateľné výsledky.

O synodálnych konzultáciách môžeme hovoriť aj ako o skúsenosti modlitby a rozlišovania.

Spoločná modlitba nás premieňa, pretože nás otvára pre Božiu prítomnosť, pre seba navzájom a pre službu potrebám tohto sveta.

Netreba zabudnúť, že sme v procese, na ceste, preto by som si želal, aby každého oslovilo pozvanie modliť sa za synodu, aby ponúknuté procesy oživili naše cirkevné spoločenstvá.

Dotknú sa závery synody skôr či neskôr každého veriaceho jednotlivca?

Pápež František často opakoval, že synodálna Cirkev je načúvajúca Cirkev.

Je to vzájomné načúvanie, pri ktorom sa každý z nás môže niečo naučiť.

Veriaci ľud, biskupský zbor, biskup Ríma – v načúvaní jeden druhému; a všetci v načúvaní Duchu Svätému, Duchu pravdy (porov. Jn 14, 17; príhovor Svätého Otca Františka pri slávnosti 50. výročia zriadenia Synody biskupov).

Verím, že pozitívna skúsenosť, ktorú sme mali v konzultačných skupinách, vzájomné počúvanie, ktoré sme vložili do modlitby, aby sme počuli správne vnuknutia – to všetko mení komunikáciu medzi nami a môže sa dotknúť každého.

Preto je dôležité rozvíjanie tohto spôsobu Cirkvi, aby sme vedeli správne určiť ťažkosti či prekážky v ohlasovaní evanjelia, aby sme s odvahou hľadali riešenia a aby sme oživili svoje pastoračné plány a aktivity.

Z tohto pohľadu viac ako záver, výsledok či dokument je zachovanie ducha otvorenosti, ochoty, ale i dôvery, lebo všetky podnety spadajú pod autoritu Cirkvi, ktorá rozlíši ich pravdivosť a opodstatnenosť.

Myslíte si, že táto synoda bude mať dosah na Katolícku cirkev porovnateľný s Druhým vatikánskym koncilom?

Synoda je pokračovaním Druhého vatikánskeho koncilu, neporovnával by som ich dosah, ale tešil sa z následnosti a vývoja, ktorý svedčí o živosti Cirkvi.

Hrozí nám po synode schizma, teda rozdelenie veriacich?

Na túto otázku si dovolím odpovedať nepriamo.

Akákoľvek odpoveď by bola totiž podporou špekulácií a porovnávania prebiehajúcich synodálnych procesov, ktoré riešia konkrétne pastoračné otázky (Írsko, Taliansko, Nemecko) s celocirkevnou synodou, ktorá nerieši ani konkrétne dogmatické, ani pastoračné otázky, ale svoju vlastnú misiu v tomto svete.

O otvorených otázkach prebieha medzi Vatikánom a jednotlivými biskupskými konferenciami dialóg.

Nepovažujem preto za vhodné uzatvárať ich o to viac, že celocirkevná synoda pokračuje zasadaním v roku 2024.