Titusova farnosť oslávila prvé výročie

Slávnostnú svätú omšu celebroval Róbert Flamík, SDB, koncelebroval Milan Janák, SDB.

Don Róbert Flamík položil v homílii otázku, prečo je nám Titus taký blízky.

Podľa jeho slov veľmi silný aspekt je, že Titusovi záležalo na tých, ktorých sprevádzal, ktorých viedol cez hranice.

„Neboli to len čísla, ale boli to mená s príbehmi a osudmi. V každom z nich videl niekoho, kým sa môže stať. A skutočne, títo saleziáni vyrástli vo veľké osobnosti. No nebolo to len tak. Bola za tým obrovská láska,“ vysvetlil don Róbert Flamík a dodal, že aj bl. Titus Zeman mal pochybnosti o tom, či to, čo robí, robí správne.

Každý z nás sa potrebuje sám seba pýtať: nerobím to preto, aby si ma všimli?

„Je to celoživotná ľudská sebakorekcia, o ktorú sa usilujeme, ale ktorá je ťažká, lebo ľahšie napravíme toho druhého - vieme naňho ukázať a pripraviť mu aj itinerár osobnej premeny.

Trošku náročnejšie je to vo vlastnom prípade, ale Titus tomu čelil.

Keď píše svojmu blízkemu list, že pochyboval, ale teraz mu Boh dáva odpoveď: vie, čo má spraviť, má pokračovať v tejto misii.

Možno to niekto nazve bláznovstvom, možno niekto vystatovaním, ale Titus to volá povinnosťou, ktorá mu bola zverená.“

Dopadne to však inak, ako by sme predpokladali.

„Čakali by sme, že Titus sa pomodlí, Pán Boh mu niečo povie, on to zrealizuje a dopadne to dobre.

A ďalší tridsiati saleziáni preplávajú rozbúrenú Moravu, príde nejaký zázrak, neprídu policajti, saleziáni sa stanú kňazmi, všetko bude, ako má byť. Bodka.

Mohli by sme skončiť. Ale končí sa to inak.

Zdanlivo žiadnym happyendom, žiadnym potleskom niekde na konci tretej výpravy a požehnaním na štvrtú, piatu... dvadsiatu druhú výpravu.

Končí sa to väzením, mučením, psychickým a fyzickým týraním.

A tu úplne inak znie aj Lukášovo evanjelium o tom, že ani jeden vrabec nepadne na zem bez vedomia Otca.

Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.

Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

Vy ste cennejší.“

Don Róbert Flamík veriacich vyzval, aby uvažovali o tom, ako „v kontexte svojho života vnímajú to, kým som, a to, ako ma vníma Boh“.

„Či vnímam svoj život ako možnú odpoveď na Boží plán lásky, ktorý naplní môj život tým najkrajším a najťažším zároveň, alebo niečím, kde to úplne tak nie je.

Dnes túžime vnímať blahoslaveného Titusa Zemana, ako odpovedal na Ježišovu lásku a ako nám dáva vzor aj silu odpovedať dnes, v realite nášho života, v prenasledovaniach nášho života, v rozbúrených vodách nášho života, vo všetkých okolnostiach, ktoré si niekedy ani nechceme predstaviť.

Preto prosme spoločne o milosť, aby sme zažívali Božie vyslobodzovanie aj dnes a sami sa stávali nástrojmi Ježišovho vyslobodzovania.“