Toto miesto je požehnané bratstvom ľudí

Svätého Otca pred 17. hodinou privítal v centre Bratislavy predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richard Duda. V pozdrave zdôraznil dobré vzťahy židovskej obce s Katolíckou cirkvou ilustrované aj na jeho židovsko-kresťanskom manželstve. Symbolickým bolo rovnako miesto stretnutia, kde kedysi „bok po boku stál kresťanský i židovský svätostánok“.

Nevyhol sa ani obdobiu temna, keď počas druhej svetovej vojny takmer zanikla židovská komunita a neskôr za obeť padla aj synagóga. Život v úkryte Pápež i desiatky prítomných si potom vypočuli slová preživšieho profesora Tomáša Langa. O rodičov prišiel v útlom detstve počas prenasledovania Židov. Za svoj život vďačí opatrovateľkám, ktoré sa o neho i o ďalšie deti starali v nemocnici a počas bombardovania ich ukrývali.

Pápežovi sa poďakoval za jeho dielo vyzdvihujúce humanizmus, bratstvo a toleranciu. Na stretnutí pápeža so židovskou komunitou bolo takýchto svedkov vtedajšej doby viac. „To, že sa môžem stretnúť so Svätým Otcom, je niečo, o čom som ani nesníval. Je to dôležité pre celý svet, pre všetky generácie. Pretože nenávisť prináša len zlo a tolerancia je jediná dôležitá vec,“ povedal jeden z hostí Thomas Frankl.

Pomáhali aj rehoľníčky Pred pápeža Františka predstúpila aj sestra Samuela Harmáčková, OSU, z Kongregácie sestier uršulínok. Poďakovala Slovákom, ktorí prenasledovaným Židom otvorili srdcia i dvere. Medzi nimi to boli aj rehoľníčky, ktoré v kláštoroch ukrývali židovské deti. Vyjadrila radosť zo súčasnej živej kresťansko-židovskej spolupráce nielen medzi najvyššími predstaviteľmi, ale i ľuďmi v bežnom živote.

Na stretnutí sa okrem predstaviteľov židovskej náboženskej obce zúčastnili aj katolícki biskupi, kňazi a predstavitelia hlavného mesta. Medzi pozvanými tvorili asi polovicu. Žilinský biskup Tomáš Galis po stretnutí povedal: „Máme spoločné korene – vieru v jediného Boha. V tejto viere sa buduje vzťah. Vzťah s ním potom vytvára aj vzťahy medzi nami navzájom.

A ak by sme to vertikálne odstrihli, tak by platili slová starých Rimanov Homo homini lupus, že človek sa stane jeden druhému vlkom. Ale v opravdivej láske, službe, porozumení, odpúšťaní je to, čo sa v týchto našich komunitách v minulosti, ale aj dnes žije.“ Viera nesmie zdôvodňovať útlak Pápež František sa v príhovore vrátil do obdobia, v ktorom bolo použité meno Najvyššieho na neľudské činy.

„Koľko utláčateľov vyhlásilo: ,Boh je s nami‘, ale pritom oni neboli s Bohom,“ podčiarkol pápež. Poukázal pritom aj na dnešnú túžbu po moci a na manipuláciu: „Lebo ani dnes nechýbajú márne a falošné modly, ktoré zneucťujú meno Najvyššieho.“ Ocenil však spoluprácu kresťanov a židov a ich zbližovanie prirovnal k otváraniu dverí z oboch strán, ktoré sú podľa neho znakmi požehnania pre ľudstvo.

Po pápežových záverečných slovách nasledovalo zapálenie sviečok za obete Šoa. Počas toho znela zádušná modlitba Kadiš v podaní ďalšieho preživšieho Juraja Sterna a pieseň El Malei Rachamim odspieval židovský kantor Shmuel Barzilai.