Úhorná privítala mariánskych pútnikov
Diecézna púť Rožňavskej diecézy k Panne Márii Snežnej sa koná v malebnom prostredí Volovských vrchov. / Snímka: Martin Veselovský
Tento rok nie v práve najpriaznivejšom počasí prichádzali na pokojné a nielen pre domácich veľmi obľúbené miesto prví pútnici a postupne po rozjímaní v čarokrásnom prostredí Volovských vrchov prijímali sviatosť zmierenia. Niektorí sa najskôr zastavili pri prameni pod Kaplnkou Panny Márie Snežnej. Traduje sa, že voda vytekajúca z prameňa má liečivé účinky. Oddávna tam prichádzajú matky so svojimi zrakovo postihnutými deťmi prosiac o ich uzdravenie.
V úvodnej svätej omši Miloš Gazdík pripomenul, ako veľmi nás miluje naša nebeská Matka Mária a ani nevieme ako a chceme byť lepší, aby sme viac našu milujúcu Matku nezraňovali. Pútnikov neodradilo ani premenlivé počasie a púť pokračovala v tichej adorácii pri vyloženej Oltárnej sviatosti. Po večernej svätej omši o 22.00 hŕstka vytrvalých pútnikov ostala na krížovú cestu.
Na druhý deň mali možnosť bohoslužby v rodnom jazyku aj veriaci národnostných menšín, sväté omše sa slávili v nemčine a maďarčine. Odpustová slávnosť vyvrcholila svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom bol rožňavský biskup Stanislav Stolárik. Vyzdvihol radosť z prítomného spoločenstva a zo spolupatričnosti. Z jeho kázne rezonovala myšlienka, že každý z nás je súčasťou reťaze a musíme sa snažiť, aby bola pevná a neustále sa zväčšovala. Iba tak dokáže odolať všetkým možným poškodzujúcim vplyvom.
Z histórie Úhornej
Úhorná leží pod výhľadovým vrchom Hekerová (1 260 metrov nad morom) vo Volovských vrchoch, ktoré dotvárajú nádhernú scenériu tomuto pútnickému miestu. Už nadmorská výška napovedá, že cesta na púť nebude úplne jednoduchá. Avšak ak sa človek cestou rozhliadne vôkol seba, nemôže mať iný pocit, že túto nádheru nemohol stvoriť nikto iný ako sám Boh.
Pôvodná drevená kaplnka v Úhornej, chýrna svojimi starožitnosťami, bola posvätená 31. mája 1813. Šindle a drevo na stavbu venovala vdova po zosnulom grófovi Štefanovi Andrášim. V lete roku 1925 sa v blízkych kúpeľoch Štós liečil bohoslovec Štefan Herko, ktorý mal tuberkulózu v pokročilom štádiu a vykašliaval z pľúc krv. Pri svojich prechádzkach po okolí sa dostal ku kostolíku i k neďalekému prameňu. V zamyslení nad svojím zdravotným stavom prebdel pri prameni v modlitbách celú noc. Toto miesto si obľúbil a chodieval sem častejšie.
Prosil Pannu Máriu o svoje uzdravenie a sľúbil jej, že ak sa uzdraví, postaví jej priamo pri prameni kaplnku. Jeho zdravotný stav sa zlepšil, v roku 1929 bol vysvätený za kňaza a splnil svoj sľub.
Kňaz Štefan Herko vďačný Pánu Bohu a Panne Márii za svoje uzdravenie na mieste pôvodnej kaplnky z roku 1813 začal z vlastnej iniciatívy budovať nový kostol.
So stavbou začal v roku 1937. Kostol postavili z milodarov veriacich farnosti a okolia. Posviacka sa konala 10. augusta 1941.
Súvisiace články
Tatranský ľadový dóm venovaný Jánovi Pavlovi II.
Priniesli Kristovo svetlo do ulíc
