Utečenci prichádzajú aj k Anke

V spolupráci s obcou Vysoká nad Uhom centrum prijímalo odídencov, poskytovalo im ubytovanie, stravu i rady o ďalšom možnom smerovaní. Utečenci sa tiež mohli vyrozprávať z aktuálne prežívanej traumy úteku pred vojnou.

V priebehu jedného mesiaca v centre poskytli krátkodobé útočisko 428 Ukrajincom. Pomocnú ruku podali i dobrovoľníkom, ktorí slúžili na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom a vo Veľkých Slemenciach.

Po otvorení veľkokapacitného centra pomoci v Michalovciach ich koordinačný tím oslovil s prosbou o ubytovanie dobrovoľníkov, ktorí slúžia nepretržite v stanoch pomoci. Od začiatku vojny tak centrom prešlo 516 dobrovoľníkov.

Duchovná pomoc

Keďže dobrovoľníci sa v službe stretávajú s utečencami priamo a počúvajú ich bolestné príbehy, aj sami potrebujú vypočutie. Preto majú možnosť večerného rozhovoru a vyrozprávania všetkého, čo zažili a počuli. Tiež môžu ísť na svätú omšu, adoráciu, duchovný rozhovor či svätú spoveď.

Pastoračné centrum Anny Kolesárovej sa stalo aj miestom prijatia dobrovoľníkov iného vierovyznania či bez viery. Pre niektorých to bol vôbec prvý kontakt s veriacim prostredím a vyjadrili sa, že sú veľmi obohatení o vzťahy, ktoré tam získali, a vďační za priateľské prijatie.

Príbeh Anky Kolesárovej, ktorá zomrela pri obrane svojej ľudskej dôstojnosti počas druhej svetovej vojny, sa tak dostáva do povedomia aj v súvislosti s tým, že v jej centre sa pomáha práve ľuďom, ktorí majú bezprostredný kontakt s vojnou.

Príbehy utečencov

Jedna ukrajinská mama sa pracovníkom centra zverila, že váhala, či mať ešte tretie dieťa. No neznámy kňaz jej poradil, aby sa nebála prijať ho, že s ním príde aj požehnanie. Teraz je vďačná za dcérku Džanu, lebo ak by ju nemali, museli by sa ako rodina rozdeliť a manžel by musel zostať na Ukrajine vo vojne. Sama by potom nemala odvahu odísť. Žiaľ, už sa nemajú kam vrátiť, pretože ich dom zbombardovali. Jedine viera pomáha tejto rodine všetko prekonať a začať odznova.

Protestantský pastor zasa prišiel do centra so študentmi z Kyjeva. Čakal na manželku, ktorá nemala odvahu odísť, no nakoniec sa predsa len rozhodla a aj so susedmi prišla do Vysokej nad Uhom. Spolu potom pokračovali do Anglicka a pastor pred odchodom ďakoval ľuďom z centra za všetko, čo od nich dostal.

„Ďakujem vám za prijatie a lásku. Počas svojho života som v žiadnom spoločenstve nedostal toľko lásky ako u vás. Dali ste mne aj mojej manželke tak veľa lásky, až som si uvedomil, že ja som jej ani za 27 rokov, čo sme spolu, toľko lásky nedal. Preto sa musím polepšiť, lebo len láska má zmysel.“ Následne sa rozplakal. Počas viacerých večerov, ktoré strávil v centre, sa zúčastnil na večerných adoráciách v Domčeku a bol nesmierne vďačný za čas s Ježišom.