V novom roku len to najlepšie

STANISLAV STOLÁRIK, rožňavský biskup

Koniec kalendárneho roka nás vedie k prehodnoteniu uplynulého času a k plánovaniu budúcnosti. Múdry človek si v mysli prejde končiaci sa rok a v pravde sa pozrie nielen na ťažké udalosti, ale aj, a zvlášť, na radostné chvíle, na dosiahnuté úspechy. Múdry človek vie, že sám, vlastnými silami by nedokázal všetko dobré, čo sa podarilo, a tiež vie, že ani na ťažkosti nebol sám. To ho vedie k vďačnosti Pánu Bohu za pomoc a ochranu a tiež k vďake ľuďom, ktorí pri ňom stáli v dobrom i ťažkom. A treba ďakovať tiež za to, že aj my sme mohli byť darom pre druhých. Všetkým čitateľom Katolíckych novín prajem, aby sme nezabúdali ďakovať a aby sme sa pri plánoch, ktoré si do nového roka 2023 robíme, pýtali Pána Boha, čo od nás chce on, aby sme sa zapojili do jeho plánov. Pamätajme, že „keď je Boh na prvom mieste, ostatné je na správnom mieste“ (sv. Augustín). Preto nám na Slovensku prajem, aby sa všetko čo najskôr vyriešilo pre návrat k dôstojnému a pokojnému životu. A ak veci nepôjdu podľa našich očakávaní, nech nám ťažšie chvíle pomôže prekonať sila našej viery, živená silou prijatých sviatostí krstu, birmovky a  posilňovaná ďalšími sviatosťami. Bože, žehnaj Slovensko.

ALŽBETA LUKASOVÁ, SMVS

Snímka: archív –AL–

Na záver liturgického roka ma veľmi oslovila myšlienka, že každý deň nášho života je vigíliou večnosti. Vigília je oslava začatá večer pred veľkým sviatkom. Je to bdenie, radostné očakávanie sviatku. Nech každý deň roku 2023, či už bude naplnený radosťou, alebo niečím ťažkým, dokážeme s Božou pomocou a pod ochranou Bohorodičky a našich osobných nebeských patrónov prežiť ako naozaj radostnú prípravu a bedlivé očakávanie na večnosť, ktorá bude veľkým, nikdy nekončiacim sviatkom.

JAROSLAV DEMKO, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku

Snímka: archív rektora KU v Ružomberku

Keď som začínal svoje pôsobenie ako rektor Katolíckej univerzity, dostával som otázky, čo by som chcel dosiahnuť. Často chceme počuť o  fantastických víziách a úžasných plánoch. Prekvapil som asi aj sám seba, keď som spontánne odpovedal: „Aby sme sa znovu začali zdraviť.“ Pozdraviť sa je prvý, maličký krok k tomu, že si druhého všimnem a že mi na ňom záleží. Pozdraviť sa znamená neobísť svojho kolegu či suseda a všimnúť si, že žijeme v tej istej komunite, dýchame spoločný vzduch. Pozdraviť sa ale znamená aj odvahu pozrieť sa druhému do očí, neignorovať ho, opustiť svoju komfortnú zónu. Dalo by sa povedať: zložiť masku a ukázať svoju tvár. Tieto isté slová, „aby sme sa začali zdraviť“, prajem všetkým čitateľom KN. Je to umenie malých krokov – neprosme o zázrak, ale o silu do všedného dňa. Exupéry vedel, že snívať o minulosti či budúcnosti nepomáha. Treba zvládnuť to, čo máme najbližšie pred sebou. Známy český architekt Josef Pleskot hovorí, že v  dobe kríz sa majú veľké akcie pripravovať a v dobe konjunktúry stavať. Zdá sa mi, že ideme z krízy do krízy – preto si už teraz chystajme veľké diela, aby sme sa mali na čo tešiť a žili v nádeji na ich uskutočnenie.

FRANTIŠEK TRSTENSKÝ, dekan v Kežmarku

Snímka: archív –FT–

Nie som veľký znalec vinšov a kolied, ale moje želanie je to, ktoré zaznelo v Betleheme pri narodení Božieho Syna z úst anjelov: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Pri vysluhovaní sviatosti krstu na záver zaznieva krásna modlitba, ktorú prednášajú rodičia: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“ Nech tak žijeme, aby druhí ľudia, keď uvidia náš život, nepreklínali, ale oslavovali Boha. Ľudstvo v tejto chvíli potrebuje pokoj, ktorý nie je výsledkom nejakých obchodov a dohôd, ale pokoj, ktorý sa rodí v ľudských srdciach. Je to Kristov pokoj. Buďme užitoční pre svet. Cirkev sa počas dejín vždy usilovala byť osožná ľudstvu. Zakladala školy, nemocnice, univezity… Neuzatvárajme sa do bubliny vlastného pohodlia a nezáujmu o druhých, lebo sa budeme podobať na kňaza a levitu z Ježišovho podobenstva, ktorí popri človeku v núdzi prešli nevšímavo. Premieňajme teda svet na miesto, kde sa lepšie žije nielen niekoľkým vyvoleným, veď Boh ho daroval nám všetkým.

MARIÁN CHOVANEC, banskobystrický biskup

Snímka: archív –MCH–

Naším najväčším šťastím je milosrdná láska Boha Otca. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“ Láska sa najlepšie šíri v pokojnej atmosfére. Katolícka cirkev uznáva prvý deň kalendárneho roka ako Svetový deň pokoja. „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj!“ Dnes si viac ako inokedy musíme pokoj priať a vyprosovať. Pravý pokoj je ovocím vzájomného obdarovania, ktoré vychádza od Boha a umožňuje nám dobre žiť s inými a pre druhých. Etika pokoja je etikou spoločenstva. Rok začíname s Pannou Máriou Bohorodičkou. Ona je Ježišovou i našou Matkou. My sme v jej srdci a pod jej ochranou. Urobme všetko preto, aby sme boli jej dobré deti. Zo srdca vám vyprosujem a želám, aby nastávajúci rok 2023 bol pre vás rokom živej viery, časom pokoja a úspešnej bratskej spolupráce. Nech vám všemohúci Boh udelí svoje požehnanie, milosti a dary. Boh nám už veľa dal a ešte viac má pre nás pripravené – žime otvorení jeho darom.

SIMA MAGUŠINOVÁ, speváčka

Snímka: Maruška Jeňová

Do nového roka všetkým nám prajem, aby sme vedeli budovať nebo už na zemi a aby sme stále vedeli a túžili vo všetkých oblastiach nášho života spolupracovať s Bohom. Prajem nám, aby sme sa menej súdili, aby sme sa viac mali radi a mali jeden s druhým viac súcitu.

MATEJ TÓTH, olympijský víťaz, riaditeľ VŠC DUKLA BB

Snímka: archív –MT

V novom roku si prajem to isté, čo prajem aj svojim blízkym, vám, čitateľom Katolíckych novín, ale aj každému človeku na svete. Pevné zdravie, úspech v tom, čo robíme, veľa radosti zo života, rodinnú pohodu a pokoj v srdci. Celému Slovensku, spoločnosti a celému ľudstvu prajem hlavne veľa lásky, porozumenia, tolerancie. Máme za sebou ťažké roky, kríza strieda krízu, nezmyselne zomierajú ľudia. Preto si prajem a modlím sa, aby sa to v roku 2023 zmenilo a na zemi zavládlo pokojnejšie obdobie. Aby sa spory a konflikty zmierňovali, a nie prehlbovali. Aby láska plodila lásku, a nie nenávisť viac nenávisti. Aby sme hľadali, čo nás spája, a nie, čo nás rozdeľuje. A aby boli ľudia šťastní z toho, čo majú, a nie nešťastní pre to, čo nemajú.

JÁN GALLOVIČ, herec

Snímka: archív –EL–

Prajem všetkým ľuďom dobrej vôle úprimnú radosť a dôvod na úsmev do každého nového dňa roku 2023. A keďže som stále fanúšik Nádeje, pripájam pár veršov Henny Fiebigovej Sivákovej – Úsmev:

Aký je krásny blažený úsmev
v tváričke malého dieťaťa.
Perlí sa v zúbkoch, očkami luskne
nevinnosť čistá, presvätá.
Úsmev je balzam, voňavý olej,
rozváňa láskou, súcitom.
Poháňa srdce, utíši bôle.
Je liekom v žiali ukrytom.

MARTA ŽILKOVÁ, univerzitná profesorka v odbore estetika a mediálna komunikácia

Snímka: www.bibiana.sk

Každý večer televízne noviny či počas celého dňa sociálne siete prinášajú nové a  nové správy o nenávisti, závisti, ubližovaní, ba vraždách. Vo veľkom sa zabíja vo vojne Ruska s Ukrajinou, Severná Kórea sa vyhráža atómovými zbraňami, v Sýrii umierajú ženy počas manifestácií atď. Súdny človek sa cíti ako v aute so šoférom, ktorý si síce uvedomuje, že nevie jazdiť, no napriek tomu sa rúti do priepasti. Zvládne ručnú brzdu a zastaví sa na kraji prepadliska? A ak nie, čo bude nasledovať? Armagedon? Je smutné, že na konci roka 2022 si musíme klásť podobné otázky. No oveľa väčší a sľubnejší priestor nám poskytuje budúcnosť, teda aj rok 2023. Aspoň v to dúfame. Možno šoféra, ktorý vedie automobil našich osudov, bude riadiť ten Najvyšší a nedopustí, aby ľudstvo bolo potrestané za svoje poklesky, hoci si to zaslúži. Lebo on je milosrdný, trpezlivý a nekonečne chápavý, ako to dokazuje už celé stáročia. Preto hlavným prianím do nastávajúceho roka je prosba o milosť dobrého života, o toleranciu s našimi priestupkami, o lásku medzi ľuďmi, ktorá by sa mala podobať láske nášho Pána. To si všetci želajme, o to prosme a hlavne to aj dodržiavajme.