V spomienkach znejú liturgické spevy

Počas štúdií v Ružomberku, Levoči a teológie v Spišskej Kapitule nadobudol okrem spoľahlivej erudície mocný základ kresťanskej orientácie a vyspelosť viery, čo plnými dúškami uplatňoval a osvedčil aj v zložitých okolnostiach bývalého režimu.

Žiaľ, pôvodné životné plány sa museli zmeniť, a tak sa sústredil na svoj paralelný záujem – o písané slovo, z čoho vyrástli bohaté aktivity jeho produktívneho veku.

Za dlhoročného pôsobenia v Literárnom múzeu Matice slovenskej v Martine, ktoré viedol, sa Juraj Chovan výrazne zaslúžil o upevnenie vzťahu tejto inštitúcie k ilustrovanej alebo graficky upravenej knihe či rukopisnému textu ako výtvarnému artefaktu.

Tento vzťah nepochybne súvisel s jeho viacročnou spoluprácou v medzinárodnej porote súťaže Najkrajšie knihy Československa, v rámci ktorej Juraj Chovan uvádzal kandidátov na Cenu Matice slovenskej.

Pravdaže, doménou Juraja Chovana však zostávala práca so slovom – a to v najširšom zmysle, ako to aj prirodzene vyplývalo zo zamerania jeho martinských pracovísk, ale aj z obsahovej náplne vedeckej ašpirantúry v Literárnovednom ústave SAV a celej ďalšej vedeckovýskumnej a populárno-vedeckej práce.

Výsledkom sú rôzne edičné formy monografických publikácií, pričom veľkú pozornosť venoval klasikom slovenskej literatúry (Andrej Radlinský, Janko Kráľ, Ján Hollý, Anton Bernolák, Jozef Škultéty). V prvej polovici deväťdesiatych rokov pôsobil na poste šéfredaktora Katolíckych novín.

Bolo to v období – ešte stále trvajúceho – celospoločenského nadšenia z nedávno získanej náboženskej slobody. Obklopil sa spolupracovníkmi odhodlanými pomôcť a budujúcimi novú tvár novín.

Oporou bola invencia teológa, básnika a všestranného žurnalistu Pavla Prikryla; priekopníka otázok o vzťahu viery a vedy, znalca misií Spoločnosti Božieho Slova Teodora Hlaváča či obetavej organizátorky tvorby katolíckej tlače Evy Flontekovej.

Nezanedbateľnú úlohu zohrávali externí spolupracovníci, ktorí ešte pred epochou faxu a e-mailu vynachádzavo suplovali moderné spôsoby spojenia s diecézami alebo Svätou stolicou.

Častými návštevníkmi redakcie boli duchovní konzultanti a priaznivci, pre ktorých si Juraj Chovan vždy našiel čas a rád rozoberal naliehavé témy. A to aj za cenu toho, že rozpracované články, korektúry a aj vlastné autorské texty dotváral až hlboko po večeroch.

Dobre vychádzal s domácimi i s hosťami, trpezlivo riešil problémy dňa. Nechýbali ani vzácne návštevy, keďže redakcia sídlila iba pár krokov od Konferencie biskupov Slovenska, ako aj úzke kontakty so svojím vydavateľom – Spolkom svätého Vojtecha.

Jur Chovan-Rehák bol viacrečový filológ a prekladateľ. Avšak z hľadiska redakčnej praxe sa azda najviac osvedčila jeho latinčina.

Ešte aj v spevoch na liturgické texty – ktorými obyčajne v piatok po uzávierke vyjadroval vďaku za každý nový opus v týždennom cykle Katolíckych novín – vyspieval po latinsky. Jeho latinské prefácie sa vznášali vozvysok... Requiescat in pace.