Vážil som si ho pre jeho ľudskosť

Benedikt XVI. bol človek, ktorý sa už v ranej mladosti zamiloval do Krista a zasvätil mu celý svoj život. Ustavične o ňom študoval, písal, lebo chcel Ježiša sprístupniť každému človeku. Ťažké teologické témy dokázal prezentovať zrozumiteľným jazykom a intelektuálne otázky vyjadriť tak, aby im rozumel aj bežný človek.

Po celý život to bol mimoriadne pokorný človek bez ohľadu na to, aký post zastával. Za Kristom kráčal v každej životnej situácii – keď ho velebili ako profesora, arcibiskupa, kardinála či pápeža, ale aj keď ho nazývali pancierovým kardinálom, Božím rotvajlerom alebo vo chvíľach životných skúšok a zlyhaní.

Aj pre tento konštantný postoj ho nikto nedokázal zaradiť a kategorizovať. Jedni ho označovali za progresívneho teológa, druhí za konzervatívneho, on sa však považoval za „služobníka vašej radosti“, prameniacej z viery – tak znelo jeho primičné heslo.

Odišiel jeden z najväčších mysliteľov a určite najväčší teológ prelomu 20. a 21. storočia, ktorého dielo, ale aj pontifikát a predovšetkým jeho záver dejiny ešte len docenia.

Mimoriadne som si ho vážil pre jeho ľudskosť. V osobnom kontakte to bol nesmierne úctivý a plachý človek. Viackrát som mal možnosť stretnúť sa s ním osobne. Napríklad keď sme v rímskom kolégiu Capranica v 90. rokoch minulého storočia organizovali misijnú tombolu, do ktorej nám aj on daroval vzácne ceny. Vždy my ich odovzdával pri osobnom stretnutí a zaujímal sa o misionárov, ktorých sme podporovali, o naše kolégium a nikdy nechýbal ani živý záujem o človeka. Pýtal sa ma na moju rodinu, štúdium či záujmy.

Často som ho vídaval, keď ešte ako kardinál kráčal zo svojho bytu cez Námestie sv. Petra do úradu prefekta Kongregácie pre náuku viery – v čiernej reverende, baretke, s aktovkou v ruke. Často sa pri mne pristavil a desať-pätnásť minút sme sa voľne zhovárali.

Odišiel jeden z najväčších mysliteľov a určite najväčší teológ prelomu 20. a 21. storočia, ktorého dielo, ale aj pontifikát a predovšetkým jeho záver dejiny ešte len docenia.