Vďaka Bohu za všetko

V piatok a sobotu 12. a 13. augusta dopoludnia pokračovala rozlúčka pre verejnosť v bratislavskom Dóme sv. Martina.

Už od rána prichádzali v  hojnom počte veriaci, rehoľníci, kňazi, biskupi, aby si uctili pamiatku nášho slávneho rodáka a najstaršieho člena kardinálskeho kolégia, zapísali sa do kondolenčnej knihy, pomodlili sa individuálne alebo v rámci spoločného duchovného programu modlitbu za zosnulého či posvätný ruženec.

V piatok prišli prejaviť úctu aj naši najvyšší ústavní činitelia, prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár a predseda vlády Eduard Heger. Zádušnú svätú omšu celebroval obidva dni napoludnie arcibiskup Stanislav Zvolenský.

V piatkovej homílii ocenil kardinálovu láskavosť, ľudskosť, lásku k rodnej krajine i všetkým ľuďom a povzbudil veriacich: „Posledná veta, ktorú zreteľne povedal, bola: Vďaka Bohu za všetko. Táto veta potvrdzuje, že aj na neho sa vzťahujú slová apoštola Pavla, ktorý hovorí: dobrý boj som bojoval, Bože, vieru som zachoval, dokončujem pozemský život, prosím o veniec večnej slávy.“

Vladimír Fekete, apoštolský prefekt Azerbajdžanu, v sobotňajšej homílii prehovoril v mene slovenských misionárov, pre ktorých bol kardinál Tomko ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov prvým misionárom: „Kládol nám na srdce, aby príklad nášho života a naše slová pomohli spoznať Ježiša aj tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Všetci ľudia na svete majú právo poznať Božiu lásku. To je hlavná úloha misionárov a odkaz pre nás, pretože každý z nás má svoju misiu.“

V sobotu popoludní bola truhla s ostatkami kardinála Tomka prevezená do Košíc, kde rozlúčka pre verejnosť pokračovala od nedeľného popoludnia do utorňajšieho rána v Katedrále sv. Alžbety. V utorok 16. augusta o 11. hodine odslúži pohrebnú svätú omšu kardinál Dominik Duka a rakva bude uložená v krypte katedrály.

ANKETA

Bol pre mňa príkladom silnej viery, národného cítenia, inteligencie, mal všetky kladné vlastnosti veriaceho človeka. TATIANA, BRATISLAVA

Pán kardinál bol celý život verný Kristovi, Cirkvi aj Slovensku. Od svojich bohosloveckých čias, keď o  ňom hovorili ako o študentovi s mimoriadnymi vlastnosťami, až do konca života bol pilierom pravovernosti, príkladom vernosti a ľudského prístupu. Aj keď sa pohyboval vo veľkých plošných ideách a uvažovaniach, dokázal sa priblížiť jednotlivému človeku. JOZEF HAĽKO (58), BISKUP, BRATISLAVA

Spomínam na to, keď v roku 1991 kardinál Tomko spolu s kardinálom Korcom išli prvýkrát verejne ako kardináli na Levočskú horu – boli ako svätí Cyril a Metod. Priniesli Slovensku vieru. RICHARD JOMBÍK (60), OH, MILOSRDNÝ BRAT, BRATISLAVA

Pre mňa kardinál Tomko zosobňoval vieru, ktorú nám odovzdávali naši otcovia, za ktorú bol človek ochotný nasadiť vlastný život a v tichosti urobiť veľké veci. Môj syn mu raz miništroval, čo bolo pre mňa vzácne, tak som ho bola poprosiť, aby sa prihováral za jeho povolanie. ĽUBKA, BRATISLAVA

Pracujem na arcibiskupskom úrade a pán kardinál k nám chodieval na návštevu. Bol pre mňa vzorom prajnosti, veľkodušnosti a aj napriek tomu, že bol takým významným človekom, vedel sa skloniť k tým najobyčajnejším ľuďom.  Pre každého mal dobré slovo, úsmev. ADELA JANA JENČOVÁ, SCSC, REHOĽNÁ SESTRA, BRATISLAVA

Sme na návšteve u dcéry v Bratislave a dnes nemôžeme obísť Dóm sv. Martina, kde sa chceme aspoň úklonom poďakovať pánu kardinálovi za všetko, čo urobil nielen pre Slovensko, ale aj pre celý svet. JOZEFÍNA (70), NOVÁ DEDINA

Sme s  Jozefínou sestry, a  keďže náhoda neexistuje, tak sme si túto rozlúčku zaradili do programu našej návštevy. Pán kardinál bol veľký misionár, veľmi ľudský, rada som počúvala jeho normálne názory na svet. MÁRIA (64), NOVÁ DEDINA

Osobne som pána kardinála nepoznala, ale vždy som ho rada počúvala. Hovoril krátko, výstižne a  povzbudivo. Vždy zostal slovenskému národu verný aj po toľkých rokoch, čo musel byť odlúčený. Máme jeho knihy, čítavame ich a aj mladej generácii odovzdávame, aký to bol človek. KLÁRA (74), BRATISLAVA

Poznal som sa s pánom kardinálom osobne ešte v čase totality v  Ríme. Zarmútilo ma, že už nebudeme počúvať jeho múdre slová, ktoré vyslovoval s pokorou a  úctou. Bola to veľká osobnosť, miloval Slovensko, vždy sa zaujímal o našu krajinu. JOZEF, BRATISLAVA

Bol srdcom východniar, jednoduchý človek z Udavského, ale plný nádeje a živej viery. Už ako dieťa s  mamou chodieval peši na odpust do dnešnej Baziliky Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou, ešte v roku 2019 tam bol. Žil v prítomnosti zmŕtvychvstalého Ježiša Krista a dúfame, že teraz je už s ním v nebi. MARTIN LEHONČÁK (48), OSPPE, ŠAŠTÍN

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.