Veľká noc plná obmedzení...

Aj ja som sa najskôr pristihla, že sa mi ani nechce pripravovať tradičné veľkonočné pokrmy. Načo, ak ich nemôžem dať požehnať?! Načo, ak nemôžem ísť ani na obrady?!

Chýbajú mi tie časy, keď sme ako celá rodina mohli ísť spoločne na svätú omšu. Keď som mohla načerpať a prijať „palivo“ na moje bežné fungovanie. Priznám sa, že teraz mi už sily neraz dochádzajú.

Ale keď sa pozerám na nášho malého syna, nechcem sa utápať v smútku. Chcem, aby videl, že Veľká noc je napriek veľkej bolesti aj sviatkom radosti. Že je zábleskom nádeje, života, nekončiacej večnej radosti.

Milé mamky, nepotláčajme v sebe smútok z toho, čo sa deje. Pokojne sa vyplačme z frustrácie týchto dní. Doprajme si aj malú radosť, ktorá nás nakopne – vychutnajme si dobrú kávičku či pokojnú prechádzku.

Prežime túto Veľkú noc v uistení, že Boh pri nás stojí, aj keby sa celý svet utápal v chaose. Dožičme si prežiť výnimočnosť týchto dní. Všetkým nám teda prajem veľa radosti, aby sme prežili nanovo skutočnú radosť z Ježišovej obety, bez ohľadu na opatrenia.